informácie o málo známych tajchoch na Strednom Slovensku

V tomto pomerne obsiahlom blogu poriešime niekoľko všeobecne rozšírených bájok o názve Žakýlskeho plesa, jeho vzniku a iných stránkach problémov s ním spojených. Žakýlske pleso síce nie je tajch, ale ako vodnú plochu ho sem zaraďujem.  Názov jazera   Žakýlske pleso bolo volané miestnymi obyvateľmi obcí Žakýl a Teplá jednoducho "Morským okom" preto že všetci ľudia verili, že každé jazero v lesoch je "vodnou žilou" pod zemou spojené s morom. To v ľudovom chápaní vecí znamenalo, že čokoľvek čo ste do Morského oka hodili, mohlo skončiť v mori, a čokoľvek ste stratili v mori, to mohlo nakoniec skončiť hoci v Morskom oku pod Žakýlskym hradom, alebo inom Morskom oku - napríklad v Tatrách, alebo pri Snine.  Pochopiteľne, že pri tomto všeobecne rozšírenom chápaní pôvodu jazier nikoho nemýlilo, že sladkovodné jazero je vodnou žilou prepojené so slanou morskou vodou.  Koniec-koncov , málokto z ľudí  z obcí Žakýl, Teplá, a Močiar zrejme mal pred pár storočiami vedomosť o miere

  Ešte raz sa vrátim k téme starého tajchu na Ciblíkovskej lúke v Hodruši Moja fotka starého tajchu na Ciblíkovskej lúke (v Hőlle) z roku 2007 Pozeráme sa na plochu, ktorú zaberala pred 400 rokmi voda, zvyšky hrádze sú pri pravom hornom okraji. Hotel Salamander je mimo snímku  hodný kus vpravo a nadol Chronologicky bol článok o starom tajchu v Hölle mojim  najstarším výtvorom na túto tému.  V blogoch o bansko-technických pamiatkach ho nájdete tu:        https://karstenivan.blogspot.com/2014/09/menej-zname-tajchy-stiavnickych-vrchov.html Stále však nie je uspokojivo doriešená otázky OKOLNOSTÍ vzniku najstaších tajchov v Štiavnických vrchoch. Z pochopiteľných dôvodov o tom nie sú žiadne písomné záznamy.  Je zrejmé, že ešte v praveku a na začiatku novoveku existovalo v Štiavnických vrchoch niekoľko prírodných jazier, z ktorých sa dodnes zachovalo žiaľ už len jedno - Žakýlske pleso pod rovnomenným hradom pri Podhorí.  Neskôr ešte rozvediem a zopakujem  tému o mechanizme vzniku aj zániku

 O tom, že v Hodruši máme jeden z najväčších vodopádov na Slovensku vedia Hodrušania už dávno.  Nemalo ale žiadny zmysel písať o ňom na týchto blogoch, kým sa dlhé roky naťahovala rekonštrukcia tajchu a vodopád nemal vodu. Písať o suchom vodopáde je ftákovina.  Voda vo vodopáde občas padá už dobrých 50 rokov z výšky hodne nad 20 metrov, kým sa dotkne dna hlavnej doliny v závere kotliny Pekliska - Hőlle. Hodrušania ho občas chodili fotiť a pokukať, pre turistov je prakticky neznámy.  Vodopád v lete 2009 .foto K.Ivan  Občasný vodopád úspešne unikal pozornosti ostatných návštevníkov Hodrušskej doliny celé desiatky rokov, preto že voda v ňom padá väčšinou len mimo turistickej sezóny - hlavne na jar a v jeseni , počas väčších zrážok a počas obdobia topenia snehu.  Z tohto pohľadu by sa mohol zdať vodopád malý. Je to ale pohľad nahor takmer kolmou strminou širokouhlým objektívom. Foto Lasky T ;v závere roka 2020.   V lete a v zime, keď do Hodruši smerujú stovky turistov buď k trojici tajchov

Príspevok k problematike najstarších tajchov v Štiavnických vrchoch Problematika určovania veku a staviteľov najstarších tajchov v Štiavnických vrchoch je , ako hovoria bratia Česi, vec "zapeklitá". Väčšina čitateľov má pod vplyvom populárnych obrázkových knižiek o tajchoch zažitú predstavu, že je všetko jasné, že najstarším tajchom v Štiavnických vrchoch je Veľká Vodárenská nádrž.  Že bola postavená roku  1500 a  basta, nie sú potrebné žiadne ďalšie reči a slová. Lebo sa to tam píše, a ako hovorí klasika "Litera scripta manet est!" Uisťujem cteného čitateľa, že to tak nie je vždy.  Poznanie sa posúva, a to, čo bolo jasnou neotrasiteľnou pravdou pred 20 - 30 - 50 rokmi, to, čo je mnohokrát zopakované v prebratých informačných zdrojoch a tlačovinách, najmä knihách, už dávno na základe novších informácii pravdou nemusí byť. Jediným problémom, ktorým sa musí niekto, kto neverí vo "vžité pravdy" (ako napríklad ja) postupne prekúsať, je to, že n