Žakýlske pleso "Morské Oko" v Štiavnických vrchoch

V tomto pomerne obsiahlom blogu poriešime niekoľko všeobecne rozšírených bájok o názve Žakýlskeho plesa, jeho vzniku a iných stránkach problémov s ním spojených. Žakýlske pleso síce nie je tajch, ale ako vodnú plochu ho sem zaraďujem. 

Názov jazera 

Žakýlske pleso bolo volané miestnymi obyvateľmi obcí Žakýl a Teplá jednoducho "Morským okom" preto že všetci ľudia verili, že každé jazero v lesoch je "vodnou žilou" pod zemou spojené s morom. To v ľudovom chápaní vecí znamenalo, že čokoľvek čo ste do Morského oka hodili, mohlo skončiť v mori, a čokoľvek ste stratili v mori, to mohlo nakoniec skončiť hoci v Morskom oku pod Žakýlskym hradom, alebo inom Morskom oku - napríklad v Tatrách, alebo pri Snine. 

Pochopiteľne, že pri tomto všeobecne rozšírenom chápaní pôvodu jazier nikoho nemýlilo, že sladkovodné jazero je vodnou žilou prepojené so slanou morskou vodou. 

Koniec-koncov , málokto z ľudí  z obcí Žakýl, Teplá, a Močiar zrejme mal pred pár storočiami vedomosť o miere slanosti morskej vody. 

V kostoloch sa z biblického Jonášovho príbehu Žakýlčania, Teplania či Močarania určite dozvedeli, že v mori žijú napríklad veľryby a iné obludy, ktoré môžu  človeka zhltnúť ako malinu . 

Preto bolo po stáročia určite múdre chodiť okolo Žakýlskeho Morského oka s veľkou opatrnosťou. 

Veď čo keby z neho vyskočila na okoloidúcich nejaká slizká mokrá obluda, alebo nedajbože rusalka či vodník?  

Jazero je posledných pár storočí veľmi bahnité, a v minulosti v ňom určite došlo k utopeniam ľudí či divých a hospodárskych zvierat, ktoré sa z bahna na jeho brehoch a dne nevedeli dostať. To určite zanechalo stopa v takzvanom kolektívnom vedomí miestneho ľudstva v povestiach. 

Treba priznať, že vodná plocha jazera schovaného v lesoch má svoju atmosféru tajomna , nečudo že sa k nemu vzťahujú rôzne strašidelné povesti, ktoré spomeniem v závere.

Jesenná fotografia Žakýlskeho plesa okom Ľuba Lužinu

Na mape  Štiavnických vrchov z roku 1883  je Žakýlske pleso označené po maďarsky "Tenger szem" čo je  tak isto ako po slovensky "Morské oko" 

Pavlovi Koričanskému - autorovi prvého súborného  turistického sprievodcu Štiavnické pohorie (1) sa v roku 1960 názov Morské oko nepáči, považuje ho za "prepiate" meno, a odporúča názov Žakýlske pleso. 

 

Ani Andrejovi Kmeťovi sa názov "Morské oko" ešte v roku 1909 v diele "Sitno" veľmi nepozdáva. V poznámke pod čiarou, ktoré skoro nikto nečíta, uvádza - citujem: 

⁶Martin Szentiványi, vo veľkom diele svojom, r. 1689 v Trnave tlačenom, „Curiosiora et selectiora variarum scientiarum Miscellanea“, vážne tvrdí to o Morskom oku v Tatrách, a od tedy pletie sa to po knihách a časopisoch; ba i v ústach ľudu. Alebo vzal to aj Szentiványi z úst ľudu?"  

Dnes je nazývané Žakýlskym plesom, čo je v zásade správny názov, preto že výraz pleso označuje menšie jazero prírodného pôvodu. 

    

"Priestorový letecký" pohľad na polohu Žakýlskeho plesa (úplne dole pod stredom obrázku)  sponad Močiara smerom k Podhoriu. Pleso sa javí ako veľmi svetlo zelené, preto že na miliónoch lesklých žaburinkových lístkoch sa odráža slnko. Snimka vytvorená v aplikácii Google Earth. 

Dnes je Žakýlske pleso dostatočne známe z internetových zdrojov informácii, ale bolo by chybou myslieť si, že to tak bolo stále. 

Veľmi dlho "Morské oko" poznali miestni obyvatelia, ale Štiavnickú pobočku Karpatského klubu turistov musel na existenciu tajomného jazera v lesoch upozorniť až v roku 1886  vtedy 58 ročný  vysokoškolsky vzdelaný lesník  Adolf Divald , ktorý v tom čase pôsobil už na Ministerstve poľnohospodárstva v Pešti. V mladosti pôsobil ako lesník v Štiavnických vrchoch, tak o plese vedel.

Turisti  Žakýlske pleso takto vlastne prostredníctvom Divalda objavili len pred 135 rokmi, hoci na mieste stojí určite pár tisíc rokov.

Štiavnická pobočka Karpatského turistického klubu sa Divaldovi odvďačila tým, že  jeden zo stálych prameňov prítoku Žakýlskeho plesa  na jeho severozápadnom okraji opatrila dreveným zrubom so strieškou a nazvala ho Divaldovou studničkou /prameňom. Neviem či zrub studničky ešte existuje.  

Pôvod vzniku Žakýlskeho plesa   

Na internete, ani v publikáciách o Žakýlskom plese nenájdete prakticky žiadne korektné informácie ako jazero vzniklo, s výnimkou správneho tvrdenia, že sa jedná o prirodzené jazero.

 

Väčšina odkazov na webe, a dokonca aj popis na tabuli uvedený v rámci miestneho Náučného chodníka na stránke Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského genézu jazera jasne nevysvetľujú. Nájdete ju tu: 

http://naucnechodniky.eu/wp-content/uploads/2019/04/n%C3%A1u%C4%8Dn%C3%BD-chodn%C3%ADk-%C5%BDak%C3%BDlske-pleso-tabule.pdf 

Ďalšie podobné info nájdete v popise klasickej kešky (pravdepodobne skopírované z iných zdrojov, ako to u kešiek býva zvykom) tu:  https://www.geocaching.com/geocache/GC2FPD4_zakylske-pleso?guid=95648556-dfff-46df-b635-7c6211d56250       

Vyššie uvedené sú všetko popisy  KDE jazero vzniklo, ale žiadne relevantné informácie o tom AKO vzniklo.

 

Na množstve internetových zdrojov ktoré vyhľadávače vyhodia je k téme  mechanizmu vzniku jazera väčšinou skopírované toto súvetie: citujem  „Ojedinelé prírodné pleso v neovulkanitoch, ktoré vzniklo po ukončení vulkanickej činnosti. Leží v prirodzenej depresii na zlome dvoch paleoúdolí.“  

Prezradím čitateľovi, odkiaľ pochádza originálny text na webe, z ktorého to všetci kopírovači preberajú: je to z pasportu lokalít ako podkladov pre vyhlasovanie Geoparku spred tridsiatich rokov:  https://geopark.sk/wp-content/uploads/2018/12/priloha_8.pdf

Čo si z textu uvedeného vyššie kurzívou odnesie bežný turista? 

Iba nejasné tušenie, že vznik jazera nejako súvisí s ukončením vulkanizmu a nejakými zlomami. Logicky dospeje k názoru, že je to jazierko pôvodu vulkanicko - tektonického.

 Teda niečo ako jazierko v kráteri spiacej či mŕtvej sopky. 

Alebo sa bude na základe nejasných súvetí domnievať, že leží v poklese na križovaní dvojice zlomov. 

To ale nie je pravda, ani jedno, ani druhé. 

 

Text tabule náučného chodníka vnesie do problematiky vzniku bohužiaľ ešte väčší zmätok nasledovnými vetami pod zeleným nadpisom. 

Tabuľa o vzniku jazera Žakýlske pleso žiaľ nešťastne zvoleným textom čitateľa zavádza, že dolina v ktorej leží Pleso bola nejakým mechanizmom prehradená. To je bohužiaľ dezinformácia. Obrázok je  z webu uvedeného v zdrojoch ako (3)  

Nebudem čitateľov trápiť ďalším naťahovaním, a vybafnem to na Vás rovno: 

Jazierko Žakýlske pleso je pôvodu zosuvného, vzniklo ako následok, či vedľajší produkt veľkého zosuvu zeme a hornín, jedného z mnohých v okolí.     

Geológovia čítaním terénu rozoznali známky pôsobenia veľkého pohybu povrchu zeme v okolí Žakýlskeho plesa už pred viac ako 60 rokmi. 

Zosun súvisiaci s jazierkom  je dobre zachytený aj na Mapách svahových pohybov Slovenskej Republiky na serveri Geologického ústavu Dionýza Štúra tu.   https://apl.geology.sk/mapportal/#/aplikacia/53  

http://apl.geology.sk/atlassd/

Mapa svahových pohybov v blízkosti Žakýla a Teplej, teda Podhoria. Žakýlske pleso je tam vyznačené ako modré očko v neaktívnom svahovom pohybe. Tie v súčasnosti aktívnejšie sú vyznačené bordovou farbou. Výrez z mapy Mapservera GUDŠ link uvedený vyššie

 Svahové pohyby sú - ľudovo povedané-  zosuvy. 

Veľké zosuvy môžu v prírode vytvoriť jazerá ( vodné nádrže prírodného pôvodu) v zásade dvomi spôsobmi: 

• Buď prehradením dna doliny  násunom hornín v čele zosuvu, čoho príkladom v Štiavnických vrchoch je kedysi rozsiahle Sandricko kyslianske jazero v Hodruši Hámroch alebo Vyhnianske jazero pod Pivovarom, o ktorých ešte budem písať, 
• Alebo vytvorením jazera v odtrhovej či čelnej časti veľkého zosuvu, čo je príklad niekdajšieho jazera prerobeného na tajch na Ciblíkovskej lúke o ktorom som už písal v inom blogu , viac tu https://tajchyjarky.blogspot.com/2021/01/malo-zname-tajchy-hodrusskej-doliny-0.html   

 Žakýlske pleso je  prírodným výtvorom toho druhého mechanizmu následkov zosuvov.  

Minuloročné zverejnenie lidarových snímok na niektorých mapových portáloch dáva prehľad o mnohých zosuvoch, o ktorých sa už dlhšie vedelo, ale aj o zosuvoch, ktoré doteraz zostávali skryté pozorným očiam geológov v lesných porastoch.

Bloková schéma zosuvu malého rozsahu. v mierne svahovitom teréne. Žakýlsky zosuv je v strmšom teréne a je rozsahom väčší, Žakýlske pleso sa vytvorilo na miestach na obrázku zodpovedá číslu 4 - na prvom schode odstrhu amfiteátru

Pre lepšie pochopenie ako čerstvý zosuv vyzerá, si pomôžem fotografiou zosuvu v Opolze po-ul Bedrejsaj v Kirgizstane zobrazujúcou  podstatne menší zosuv. Záber je urobený spred čela jeho nasunutej zeminy. Keby sa pri tomto zosuve vytvorilo jazierko v jeho odtrhovej časti, bolo by až úplne hore na hornom okraji fotografie 

Fotografia malého zosuvu v Kirgizstane, ktorý mal splaz dlhý len pol kilometra a široký len 70 metrov Foto z mne neznámeho zdroja

 

Aký veľký je Žakýlsky zosuv v skutočnosti, ukazuje lidarová mapa. Ak ho predsa len nevidíte, pozrite si až ten ďalší obrázok.

Lidarová snímka Žakýlskeho zosunu so Žakýlskym plesom v jeho odtrhovom amfiteátri . Výrez mapy z portálu freemap.sk . Hrad Žakýl /Brezový je na spodnom okraji mapy  Aby ste mali nejakú mierku, tak Žakýlsky hrad je dlhý 200 metrov. Všimnite si aj schodovitú - stupňovitú štruktúru v odtrhu, kde sa vytvorilo jazierko 
 Výrez z mapy z portálu freemap.sk  

Dĺžka Žakýlskeho zosuvu od odtrhu hore na svahu po čelo násunu v doline Slanej je 1400 metrov, šírka odtrhového amfiteátra je do 700 metrov. 

Plocha odtrhu je 34,3 hektára , odtrhla sa vrstva hrubá od 74 do 41 metrov.

 Ak uvažujeme priemernú hrúbku odtrhnutej vrstvy nesúdržných hornín konzervatívnych 50 metrov , potom sa tu pohlo do doliny 1,7 milióna kubických metrov hornín, čo je viac ako 4 milóny ton hornín nasýtených vodou. 

 Pod odtrhom zosuvu vznikla schodovitá štruktúra v prírodnom amfiteátri , kde sa začala zbierať voda v jazere. 

V odtrhovom amfiteátri  každého veľkého zosuvu sa totiž objavia pramene spodnej vody prúdiace na rozhraní podložných tvrdých hornín. Tak je tomu napríklad aj v prípade Muránskeho zosuvu v Dolných Hámroch, o ktorom som už tiež písal. Aj spomenutá Divaldova studnička je takýmto typickým prameňom v odtrhu.  

Aby bolo čitateľom ešte zrejmejšie, v ktorej časti zosuvu sa jazierko vytvorilo, pomohol som si na lidarovej snímke terénu vyfarbovaním častí zosuvu aj šípkami ukazujúcimi smer tečenia zosuvov

Výrez z mapy portálu freemap.sk so zapnutou vrstvou radarového snímkovania povrchu, ktorá "vymaže" porasty aj stavby. Na snímke vidno , že pleso leží v hornej odtrhovej časti zosuvu. O nejakom "prehradení doliny"v jej hornej časti , uvedenom na tabuli Náučného Chodníka nemôže byť ani reči 

Žakýlsky zosuv nebol len jednorazovou záležitosťou. 

Ten hlavný veľký zosuv, ktorého pozostatkom je dodnes Žakýlske pleso, sa udial odhadom pred pár tisíc rokmi, ale zosuv sa znovu oživil pred nejakými 1000 rokmi, a jeho spodná polovica znovu skĺzla nadol do doliny potoka Slaná.

Už pri prvom zosuve čelo násunu splazu celkom určite prehradilo  potok Slaná  na dne hlavnej doliny o 1 400 metrov ďalej od okraja odtrhu, ako tok stekajúci smerom ku Kozelníku do Belianskej doliny.  To muselo byť zaujímavé divadlo, ktoré v dobe pred tisíckami rokov asi pozorovala len divá zver. 

Po znovuoživení spodnej časti zosuvu sa situácia musela zopakovať , a potok Slaná bol čelom zosuvu znovu prehradený, a opäť znovu po nejakom čase voda hrádzu pretrhla a jazero nad žlto obkresleným násunom zosuvu opäť vytieklo. 

Dovolím si vysloviť teóriu, že ten druhý zosuv a po nejakej dobe aj druhé pretrhnutie hrádze jazera v údolí Slanej už mohli sledovať ľudia. Spodný zosuv nevyzerá byť podľa morfológie terénu starší ako 1000 rokov, ale môžem sa mýliť. 

To dnešné Žakýlske pleso je v nadmorskej výške 715 metrov nad morom. 

Staršie pramene často uvádzajú nadmorskú výšku hladiny 710 metrov, ale to je údaj z doby, keď sa ešte používala Jadranská výšková sústava.   

Dnes má Žakýlske pleso plochu 0,276 hektára , ale v hlbšej minulosti mohlo mať plochu dvakrát väčšiu - do pol hektára. 

V súčasnosti má Žakýlske pleso maximálnu dĺžku 120 metrov a šírku v najširšom mieste 31 metrov

Objem zadržanej vody pri priemernej hĺbke 1 - 2 metre je cca. 3000 - 6000 metrov kubických. Dnes sa uvádza jeho hĺbka 1 meter, ale je to bez odvolávky na nejaké konkrétne meranie. Otázka znie , kto by vláčil loďku alebo čln kilometre po lesných cestách do hôr, aby to odmeral.  

Kmeť na samom začiatku minulého storočia uvádza, že podľa jeho meraní malo Žakýlske pleso (okolo roku 1900) dĺžku 140 metrov a šírku 40 metrov, ale už v tej dobe už bol na východnej strane breh dávno prekopaný.

Problémom Žakýlskeho plesa ako jediného prírodného jazera je jeho zanášanie bahnom. 

Tisíce rokov, možno celé desaťtisíce rokov každá prietrž mračien  alebo vytrvalé dažde znášajú do jazera kubíky splavenej lesnej hliny, ktorá neustále vzniká tlením lístia dreva a zvetrávaním hornín. 

Ak malo v dobe vzniku hĺbku možno 10 metrov a viac, dnes je už veľmi plytké, len do 1 -2 metrov. Procesu jeho zanášania (odborný výraz je zahliňovanie)   napomáhajú aj procesy usádzania detritu - zanášanie odumretým rastlinným materiálom.

 Kto pri Žakýlskom plese bol v lete, ten vie, že je vtedy celé zelené. 

Spôsobuje to drobná vodná rastlinka Žaburinka menšia  plávajúca na hladine v teplom období v miliónoch kúskov. S príchodom zimy žaburinka zamrzne, odumrie a klesne na dno, hladina sa vyčistí. Žaburinka teda na dne tvorí vrstvy, ktoré zotlejú bez prístupu kyslíku. 

Bolo by pomerne jednoduché zistiť pôvodnú hĺbku jazierka, dokonca aj vek vzniku jazera  - stačilo by sa tam dostať s pojazdnou súpravou na jadrové vŕtanie a potom už len spočítať vrstvy v jadrovnici vŕtacej korunky, prípadne naj spodnejšie uhlíkaté vrstvy dať do laboratória na určenie veku uhlíka. 

Dnové sedimenty prirodzených jazier sú ako veľká kniha, dá sa v nich čítať tým, čo čítať vedia.

 

Dokonca by sa v nich dali odčítať lokálne klimatické pomery v Štiavnických vrchoch za niekoľko tisíc rokov dozadu, prípadne miery spadov  kovových prvkov z miestnych hút. Toto jazero je totiž na východ od Štiavnice, teda po vetre v smere prevažujúceho západného veterného prúdenia.

 Dokonca by sa zo sedimentov Žakýlskeho jazierka možno dalo odčítať, kedy sa začali kovy v Štiavnici a okolí taviť prvý krát - mali by to ukázať zvýšené obsahy niektorých izotopov, podobne ako to býva pri ľadovcoch. 

To isté by bolo možné urobiť aj výskumom sedimentov niekdajšieho Sandricko -Kyslianskeho jazera v Hodruši, ale tu je ukladanie sedimentov ovplyvnené ľuďmi, zatiaľ čo sedimentácia Žakýlskeho plesa je viac menej panensky neporušená - najmä hlbšie uložené vrstvy.   

  

Na rovinu musím skonštatovať, že pochybujem , že výskum dnových sedimentov v najbližších desaťročiach niekto uskutoční, preto že na kadejaké blbosti tváriace sa ako veda sa u nás peniaze vždy nájdu, ale na seriózne výskumy nie. 

Nádej však netreba strácať. 

Viem, že tieto blogy čítajú aj akademici, hoci väčšina z nich to neprizná. Tak mi zostáva dúfať, že som aspoň prvý krát upozornil na niečo, čoho sa možno vedci v budúcnosti zachytia, aj keď odkaz na moje blogy v nejakej výskumnej práci asi ťažko nájdem.   

  

Stará fotografia Žakýlskeho plesa, keď stromy okolo jazera ešte nesiahali až po hladinu. Všimnite si postavy vpravo nižšie od stredu fotky na pravom brehu  

Problematika mlynu.  

Zaujímavosťou Žakýlskeho plesa je tiež vyššie spomenutá informácia, že do neho bolo zasiahnuté ľudskou rukou. 

Na východnej strane brehu jazera je v šírke 3 metrov na dĺžke 33 metrov vykopaný jarok hlboký pár metrov, ktorým zrážková a podzemná  voda nahromadená v jazere  počas dažďov a topenia snehu odteká do potoka Slaná, čím sa udržuje hladina plesa na stabilnej (zníženej) výške. 

Prekopanie spravili  ľudia v bližšie neurčenej dobe, odhadujem že možno ešte v hlbokom stredoveku.

S tým prekopaním sa viaže ďalšia všeobecne rozšírená bájka, že prekopanie bolo urobené kvôli blízkemu mlynu. 

Na mnohých miestach webu nájdete takéto súvetie, stokrát okopírované a znovu vložené do "akože" vlastných textov k obrázkom fotiek plesa : citujem: 

"Vodu z plesa používali obyvatelia Žakýlskeho hradu pre svoje potreby, preto prirodzenú hrádzu umelo navŕšili. Neskôr bola hrádza prekopaná a voda poháňala blízky mlyn."  koniec citátu

Za prvé:

 nemyslím, že by domnelá "hrádza" na východnej strane plesa bola umelo navyšovaná. Schody v odtrhoch zosuvov sú pomerne pravidelné, môžu pozorovateľa pomýliť, ak nevie na čo pozerá.  Pleso má svoj prirodzený pretiahlo polmesiacovitý tvar,  typický pre jazerá v odtrhovom amfiteátri veľkých zosuvov. Jazerá vzniknuté v spodnej časti zosuvov mávajú zase typicky polmesiacovo vypuklý tvar.

Za druhé: 

nepochybujem, že terénnu vlnu niekto prekopal, ale pýtam sa : kvôli akému blízkemu mlynu? 

Je niekde v blízkosti Žakýlskeho plesa nejaký mlyn alebo jeho pozostatky?

Nie, nie je.

Tí ,ktorých moje texty alebo štýl písania dráždi, a zároveň sú zorientovaní v miestnych reáliách, si možno povedia: - teraz si sa sekol, oplieskame ti to o hlavu! 

Sklamem Vás, aj ja viem, že existuje Žakýlsky mlyn. 

Ten je ale v údolí Jasenice pri Kozelníku, na začiatku tej dlhej rovinky, kde kedysi Štiavnická Anča mala od roku 1874  jediný úsek dvojkoľajky na vyhýbanie súprav. 

Tá zastávka sa tiež volala Žakýlsky mlyn. Figuruje dodnes aj v autobusových zastávkach.  

Je tam naozaj mlyn, ešte od stredoveku, volal sa  podľa súpisov mlynov z 16 storočia Kukučkov mlyn - pozri zdroj zo stránky mlyny.sk (4) na strane 8.  

V žiadnom prípade nemožno hovoriť o tom, že by Žakýlsky mlyn bol blízko Žakýlskeho plesa. Najkratšou pešou cestou od Plesa po sútok potoka Slaná s Jasenicou tečúcou od Banského Studenca je to 3 900 metrov, a prevýšenie/klesanie je 300 výškových metrov. 

Kukučkov alebo Žakýlsky mlyn - jeho rozvaliny - sú ešte naviac od sútoku so Slanou vzdialené ďalších 750 metrov. 

Zdá sa Vám to blízko?   

Viem - pre zdatného turistu brnkačka  tak na pol hodiny. 

To platí pre cestu od Plesa k mlynu dole. 

Opačným smerom to pod jednu hodinu nedáte, lebo treba vystúpať 300 metrov. Postúpali by ste si vibramami po vlastnom jazyku!  

Pochybovačom, ktorých som nepresvedčil , dám iný príklad z terénu, ktorý je všeobecne známejší: 

3 900 metrová vzdialenosť a takmer presne 300 metrov prevýšenia je od Dolnej Huty v Štiavnici po spodok hrádze Veľkého vodárenského tajchu. Tak čo, dalo by sa hovoriť v prípade postavenia mlynu pri Dolnej Hute o blízkom Vodárenskom tajchu?

 Absolútne nepraktické  a v praxi nepoužiteľné chodiť ovládať z mlynu stavidlo nádrže tak vzdialenej. za hodinu by vám z plesa unikali celé stovky kubíkov vody.  Okrem toho Kukučkov či Žakýlsky mlyn bral vodu náhonom od vodnatejšej jasenice, nie od sezónnej Slanej. 

Pochybovači si povedia, že bol teda mlyn asi niekde bližšie k Žakýlskemu plesu. 

Nebol. 

Súpisy mlynov sa vedú už od 14. storočia, preto že predstavovali vždy veľkú majetkovú hodnotu, boli strategicky významné. Niekde by bol určite zapísaný, ostala by po ňom aspoň písomná zmienka. 

Ak by existoval iný mlyn niekde v povodí Slanej ešte aspoň v 18 storočí, bol by zaznamenaný najneskôr pri prvom vojenskom mapovaní, kedy do máp zakreslili každý jeden činný mlyn. Prosto preto že každý mlyn bol potencionálne dôležitý zdroj potravín pre vojsko - v mlynoch sa vždy nájde nejakých pár vriec múky, z ktorej sa dá variť či piecť chleba. 

Na žiadnej mape z prvého, druhého, ani tretieho vojenského mapovania v doline potoka Slaná  nijaký mlyn, ani listine nie je zaznamenaný. 

Pritom je na týchto mapách zachytený napríklad Močiarsky mlyn pomerne ďaleko od obce Močiar. Tento však mal dvojicu mlynských nádrží hneď nad mlynom, nie kilometre vzdialené od mlynu. 

Zmierte sa jednoducho s tým, že informácia o tom "hrádza" bola prekopaná kvôli mlynskému náhonu údajne "blízkeho" mlyna je vycucaná z prsta, bez skutočného dôkazu.

 Žakýlsky mlyn v Belianskej doline k Žakýlskemu plesu patrí iba podľa mena. 

Takto sú Žakýlske pleso a Žakýlsky mlyn zobrazené na mape. Obe lokality som červeno zakrúžkoval. Výrez z mapového portálu freemap.sk

Prekopaním bola hladina a plocha jazierka nárokom znížená , alebo pravidelne znižovaná z nejakého iného dôvodu, než kvôli mlynu . 

Breh Plesa nebol prekopaný ani kvôli zdroju vody pre Žakýlsky Pustý hrad. 

Prečítajte si zápisky od Andreja Kmeťa v jeho diele Sitno poriadne.

 (Je dostupné na webe, nechcem všetko servírovať čitateľom ako na striebornom podnose, tak hľadajte.)  

Podľa Kmeťa mal Žakýlsky hrad vlastný zdroj vody (okrem cisterny) bližšie a niekde inde, nie z Plesa pomerne hlboko pod hradom. 

Asi to bolo všetko s tým dôvodom prekopania nejako takto:  

Dovolím si tu vysloviť teóriu s vysokou pravdepodobnosťou blízkosti reality. 

Som názoru, že prekopanie slúžiace na zniženie hladiny jazera bolo vyrobené ešte v čase obývania hradu nad ním, teda niekedy v 13. 14. storočí. 

Prekopanie vyrobili  poddaní hradu pravdepodobne z praktického dôvodu - jazierko slúžilo obyvateľom hradu na chov nimi vysadených rýb, a pri sezónnom výlove sieťami bolo treba významnejšie znížiť jeho hladinu (a plochu) pomocou stavidla, aby sa ryby pri výlove trochu "skoncentrovali" vo zvyšku vody. 

To je najjednoduchšie logické vysvetlenie, keďže žiadny blízky mlyn tu nie je, a asi ani nikdy nebol.

 

Rybári na konci stredoveku, polovica 16. storočia. Ilustrácia zo Schwazer Bergbuch. 

Povesti okolo Žakýlskeho plesa: 

Sú dosť bizarné, ale Kmeť ich bohužiaľ nezaznamenal  obšírnejšie:  

• Z plesa sa vynárala "konská smrťka" v podobe okrúhlej gule, ktorá zvieratá usmrcovala. 
• Na brehu jazera sa niekedy šíri detský plač a potuluje sa tam biela pani zalamujúca rukami
• ďalšie povesti hovoria o zvukoch zvonu šíriaceho sa z jazera vraj z potopeného kostolíka (podobná povesť je aj z pár kilometrov vzdialenej lokality Tri zvonové studničky )  
• Adaptáciu Horákovej povesti o Žakýlskej Veronke nájdete ako video na webe. Nesúvisí s plesom, ale s hradom nad ním 

Edit 20 Február 2021: 

Dlhšie som mal neurčitý pocit, že som o Žakýlskom plese  a mlyne predsa len kedysi čítal jednu povesť. Popátral som v knižnici a našiel som. 

Knihu Jozefa Horáka Povesti spod Sitna (5) som dostal ako deviatak základnej školy. 

V povesti sa píše príbeh o tom, ako bohatý skúpy mlynár z Doliny chcel v suchom roku získať a priviesť čiernu vodu plesa na svoj mlyn prekopaním svahu prekliateho Žakýlskeho plieska. Pri kopaní priervy na vypustenie vody chlápätko sediace na strome podobné permoníkovi holobriadkovi neustále mlynárovi opakovalo, že "kopeš, kopeš, ale vodu na mlyn mať nebudeš!" 

Nakoniec výpust napriek rečiam permoníka bez brady v červenej čapici aj dokopal, aj stavidlo osadil, aj voda tiekla úžľabinou až dole na koleso, ale mlyn napriek tomu nemlel. Čierna voda plesa nedokázala pohnúť kolesom mlyna, lebo chamtivý mlynár chlápätku neponúkol, a ani na priamu žiadosť nedal kúsok chleba. 

Privolaná zariekavačka protičarami síce vodné koleso rozkrútila, ale skupáňov mlyn nakoniec zakrátko zmietla z povrchu zemského ohromná búrka s prívalom vody, bahna,kameňov a stromov. 

To posledné až pozoruhodne pripomína laický popis náhleho zrútenia veľkého (mladšieho) zosuvu ktorý sa pohol na trase staršieho zosuvu na ktorého odtrhovej časti pleso vzniklo. 

Pokladám za možné, že Horák v tejto povesti literárne spracoval nejaké miestne Žakýlske povesti - jednu alebo dve.  

Horák v závere  povesti píše, že prekopanie brehu na vypúšťanie vody už zaniklo, zasutilo sa a zarástlo. V skutočnosti je ešte stále ľahko identifikovateľné.           

Záver: 

Je ešte dosť vecí, ktoré by som čitateľom tohto blogu mohol napísať o Žakýlskom plese, ale nechcem svojim dielom prispieť k devastovaniu tejto lokality, kým národ nezmúdrie a nezačne si vážiť svoju minulosť tak, ako sa patrí.  

Žakýlske pleso samotné, a časť jeho brehov je Prírodná pamiatka, na to by nemal nikto z návštevníkov zabúdať. http://old.uzemia.enviroportal.sk/main/detail/cislo/490

K. Ivan 

1 -6. Február 2021

...........................................................................................................................................................

Článok je autorským dielom K.Ivana, s výnimkou citovaných častí zdrojov uvedených v texte kurzívou. Možno ho zdieľať a šíriť na sociálnych sieťach, šíriť jeho webový link, možno ho citovať, nemožno ho však kopírovať a vydávať za svoje vlastné dielo. Pre prípad potrieb zverejnenia v tlači alebo iných masmédiách včítane jeho častí, je potrebné vopred požiadať písomne o súhlas autora na e-maile hodrusaphotozavinacgmailbodkacom

 ..........................................................................................................................................................

ZDROJE a PODKLADY informácii použitých v blogu: 

(1) Pavol Koričanský: Štiavnické pohorie - turistický sprievodca, vydalo Vydavateľstvo Šport, patriace pod Slovenský Ústredný Výbor Československej Telovýchovy v Bratislave  v roku 1960, strana 195. 

(2)Andrej Kmeť. Sitno. Vlastný náklad ,Tlačou Karla Salvu. Ružomberok. 1901, strana 54

informácie o Adolfovi Divaldovi https://www.lesy.sk/files/lesnik/2020/lesnik-2020-02-web.pdf 

(3) informácie z tabúľ náučného chodníka, ktorého súčasťou je zastávka Žakýlske pleso tu http://naucnechodniky.eu/wp-content/uploads/2019/04/n%C3%A1u%C4%8Dn%C3%BD-chodn%C3%ADk-%C5%BDak%C3%BDlske-pleso-tabule.pdf 

keška s popisom na mieste Žakýlskeho plesa  https://www.geocaching.com/geocache/GC2FPD4_zakylske-pleso?guid=95648556-dfff-46df-b635-7c6211d56250 

(4) Link na  súpis mlynov na Pohroní na mlyny.sk  https://www.ff.umb.sk/app/accountPropertiesAttachment.php?kernelUserID=ID&ID=1883

(5) Jozef Horák:  Povesti spod Sitna, povesť Žakýlske pliesko od strany 280,  Vydavateľstvo Mladé letá Bratislava 1981, 66-179-81 14/5.2 305-85,6

Ďalej si treba prečítať a pozrieť: 

článok o obnove NCH Žakýlske pleso 2020 https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:20201028TBA02025

mapy svahových pohybov SR na Mapserveri GÚDŠ tu: 

https://apl.geology.sk/mapportal/#/aplikacia/53  a 

http://apl.geology.sk/atlassd/

Pasportizácia lokalít Geoparku Štiavnické vrchy https://geopark.sk/wp-content/uploads/2018/12/priloha_8.pdf

Rozprávku o Žakýlskej Veronke si môžete pozrieť tu: 

https://uloz.to/hledej?q=%C5%BDak%C3%BDlska+Veronka+1983