Málo známe tajchy Hodrušskej doliny (0) Starý tajch na Ciblíkovskej lúke - pôvod

 

Ešte raz sa vrátim k téme starého tajchu na Ciblíkovskej lúke v Hodruši

Moja fotka starého tajchu na Ciblíkovskej lúke (v Hőlle) z roku 2007 Pozeráme sa na plochu, ktorú zaberala pred 400 rokmi voda, zvyšky hrádze sú pri pravom hornom okraji. Hotel Salamander je mimo snímku  hodný kus vpravo a nadol

Chronologicky bol článok o starom tajchu v Hölle mojim  najstarším výtvorom na túto tému. 

V blogoch o bansko-technických pamiatkach ho nájdete tu:  

 

  https://karstenivan.blogspot.com/2014/09/menej-zname-tajchy-stiavnickych-vrchov.html

Stále však nie je uspokojivo doriešená otázky OKOLNOSTÍ vzniku najstaších tajchov v Štiavnických vrchoch. Z pochopiteľných dôvodov o tom nie sú žiadne písomné záznamy.

 Je zrejmé, že ešte v praveku a na začiatku novoveku existovalo v Štiavnických vrchoch niekoľko prírodných jazier, z ktorých sa dodnes zachovalo žiaľ už len jedno - Žakýlske pleso pod rovnomenným hradom pri Podhorí. 

Neskôr ešte rozvediem a zopakujem  tému o mechanizme vzniku aj zániku Kysliansko - hámorského jazera, s ktorým sa Žakýlske pleso nemohlo ani porovnávať čo do veľkosti a objemu, a o ktorom som písal okrajovo v inom blogu - v šlánku o Hodrušských kráteroch. 

https://karstenivan.blogspot.com/2014/10/hodrusske-kratery.html

Toto rozsiahle jazero ale postupne zaniklo vplyvom činnosti človeka - zaplnili ho sedimenty zo stovky rokov pracujúcich stúp a mlynov na rudu. Svoju úlohu pri spečatení osudu Kysliansko-Hámorského jazera zohrali aj viaceré Hodrušské huty, ktoré svoje hutné trosky podľa vtedajšieho zvyku jednoducho kydali do najbližšieho potoka a voda ich odnášala nižšie po prúde. 

V blogu o Mayer šachte som uviedol, že keď začali hĺbiť starú Mayer šachtu, tak sa museli najprv prekopať cez 10 - 15 metrov hrubú haldu hutníckej trosky z huty, ktorá stála v období renesancie a baroka povyše dnešného Dolnohodrušského (Schopfer) závodu. Neskôr si na plošine tejto zbúranej huty Gerambovská banská Únia postavila parnú centrálu, prerobenú začiatkom 20 storočia aj na elektráreň. 

Prinajmenšom jedno ďalšie prírodné jazero bolo aj vo Vyhniach, o ktorom tiež raz napíšem  a Andrej Kmeť tiež spomína ďalšie jazierko aj v povodí Sklenoteplického potoka pod Teplou, ktoré dnes už neexistuje. 

Mám teda za to, keďže ľudia prichádzajúci za baníckou prácou do týchto vrchov o mechanizmoch vzniku prirodzených jazier nevedeli prakticky nič, že si vysvetľovali tieto prírodné jazerá ako inšpiráciu pre budovanie ďalších umelých vodných nádrží, ktoré dnes voláme tajchami. 

Skautský tábor  na úplne vyplnenej záplave Tajchu. Skautská chata stojí rovno na hrádzi tajchu.
Záber z 40tich rokov 20. storočia urobený Sergejom Protopopovom, z databázy Slovakiana

Dnes je s pomerne presnými radarovými snímkami povrchových útvarov zeme - tzv. Lidarov, v niektorých prípadoch ľahko študovať aj vznik niektorých jazier v Hodrušskej Hornatine, či iných častiach Štiavnických vrchov

Veľa ľudí má problém čítať obyčajné kartografické mapy. Tento druh bude mať problém ešte väčší pri pohľade na lidarové mapy. Ja som však našťastie vycvičený na čítanie máp, a preto sa môžem pokúsiť "preložiť" čo vidím do bežnej reči aj mapovým analfabetom.  

Po zverejnení lidarových snímok terénu z oblasti Štiavnických vrchov je  pozorovateľom s cvičeným okom zrejmé, že  tajch na Ciblíkovskej lúke bol založený na polohe väčšieho svahového pohybu - zosuvu.

Bol to zosuv pomerne veľký, aj keď vlastne na miestne pomery v porovnaní so zosuvom Zápolenka alebo zosuvom pri Brezovom vrchu je len takým stredným zosuvom. 

Niekedy v praveku, v období pravdepodobne enormných daždivých obdobiach sa čiastočne rozložené (alterované) horniny  nasýtili zrážkovými vodami natoľko, že vrstva zhruba 10 -15 metrovej hrúbky sa už vlastnou váhou na svahu nedokázala udržať, a po ílovitých šmykových plochách sa začala skĺzavať do doliny /kotliny Hőlle (Peklisko)  

Na povrchovej mape s lidarovou vrstvou som oblasť zosuvu ktorým vznikol starý tajch v Hőlle na Ciblíkovskej lúke som červenou prerušovanou čiarou ohraničil oblasť starého zosuvu na svahu hory. Šípka označuje smer posunu hornín zosuvu.Tyrkysová linka ukazuje líniu hrádze. Rozmer zosuvu nad hotelom Salamandra je 300 m šírka a 400 metrov dĺžka, Dokreslený výrez z mapy freemap.sk  

Keď sa na Lidarovej snímke pozriete na obrázok, zistíte, že ten stredne veľký zosun je rozmerov 300 x 400 metrov, a posun dole svahom mohol byť do 100 metrov. Hrádza Horného Hodrušského tajchu je dlhá viac ako 200 metrov

Ak príjmeme hypotézu, že sa dole svahom posunula vrstva hornín hrubá len 10 metrov (mohla to byť kľudne aj 20 - 30 metrov hrubá vrstva, presnú odpoveď by dal len geologický prieskum pomocou plytkých vrtov) tak sa tu pohlo najmenej 1 200 000 kubíkov hornín, čo je dva a pol milióna ton materiálu.  

Blokdiagram menšieho zosuvu zo stránky Glogster ukazuje základné poznávacie známky zosunu smerom do doliny - trhliny v odtrhovej časti , "schody"  pod odtrhovou časťou, vznik jazera alebo jazierka v kotlinke zosuvu a násuvný "val"  

Obrázok uvedený vyššie zobrazuje schému malého zosuvu rozmerov zhruba 50 x 50 metrov. Ten , ktorý sa udial na mieste Ciblíkovskej lúky bol 10 krát väčší. Vytvorilo sa tam celkom slušné jazero. 

Aby čitatelia mali pojem, aké rozmery malo zosuvné jazero na Ciblíkovskej lúke, prispôsobené koncom stredoveku dostavbou hrádze na zväčšenie jeho objemu v dobe jeho zániku, prezrite si nasledovný obrázok, kde som vyznačil jeho plochu na porovnanie s terajším zvyškom Horného Hodrušského tajchu. 

   

Porovnanie plochy niekdajšieho starého tajchu na Ciblíkovskej/skautskej lúke so zvyškom Hornohodrušského tajchu. Ciblíkovský tajch mal plochu 0,6 hektára, Horný Hodrušský tajch v dnešnej podobe má 0,8 hektára

To, že Ciblíkovský tajch stál na mase starého zosuvu, prinášalo aj určité riziká. Staré zosuvy  sa niekedy oživia a trochu pohnú

Je preto možné, že k porušeniu hrádze a následnému zanechaniu tajchu došlo po obnovení pohybu už nečinného zosuvu, ktorý bol zavodnený tajchom vybudovaným niekedy v 15-16 storočí. 

Ak sa zosuv znovu pohol, tajch mohol samovoľne vytiecť, a jeho obnovenie už bolo nebezpečné, preto starci pristúpili k stavbe predchodcu Horného Hodrušského tajchu, ktorý neskôr navyšoval Samuel Mikovíny. Ostatne staré zápisy o tajchoch v Hőlle hovoria o dvoch tajchoch, nie jednom. Keď baníci v stredoveku prišli na to, že zlato strieborné rudy sú aj v Peklisku, začali si budovať tajchy. Najskôr zrejme ten na Ciblíkovej lúke, a možno neskôr alebo zároveň s ním aj druhý, na mieste terajšieho Hornohodrušského tajchu. 

Má to svoju logiku - prírodné (zosuvné) jazero je nanič, ak nemôžete ovládať vodu v ňom sústredenú nejakým dnovým vypúšťacím systémom. Preto ho musíte najprv prekopaním vypustiť, potom do výkopu osadiť dnové výpustné alebo stavidlové zariadenie, a potom dobudovať nad tým všetkým hrádzu, ktorou bývalé jazero zväčšíte. 

Ako som uviedol v staršom článku, na ktorý je link v tomto texte úplne hore, tajch na dnešnej Ciblíkovskej /skautskej lúke nebol na stredoveké pomery jeho vzniku žiadny drobček, lebo jeho hrádza má dĺžku nad stopäť metrov a výšku 7-8 metrov. 

Pre porovnanie:  Dolný vodárenský tajch, ktorý je podľa všetkého mylne považovaný za najstarší tajch v Štiavnických vrchoch má v súčasnosti hrádzu dlhú tesne pod 90 metrov. 

Karsten Ivan Hodruša-Hámre január 2021

........................................................................................................................................

Článok je autorským dielom K.Ivana, možno ho zdieľať a šíriť na sociálnych sieťach, šíriť jeho webový link, možno ho citovať, nemožno ho však kopírovať a vydávať za svoje vlastné dielo. Pre prípad potrieb zverejnenia v tlači alebo iných masmédiách včítane jeho častí, je potrebné vopred požiadať písomne o súhlas autora na e-maile hodrusaphotozavinacgmailbodkacom

.........................................................................................................................................

Použité podklady: 

výrezy z máp freemap.sk

mapové podklady ZBGIS

....................................................................................................................................................