Málo známe tajchy Hodrušskej doliny (0) Starý tajch na Ciblíkovskej lúke - pôvod
Stále však nie je uspokojivo doriešená otázky OKOLNOSTÍ vzniku najstaších tajchov v Štiavnických vrchoch. Z pochopiteľných dôvodov o tom nie sú žiadne písomné záznamy.
Je zrejmé, že ešte v praveku a na začiatku novoveku existovalo v Štiavnických vrchoch niekoľko prírodných jazier, z ktorých sa dodnes zachovalo žiaľ už len jedno - Žakýlske pleso pod rovnomenným hradom pri Podhorí.
Neskôr ešte rozvediem a zopakujem tému o mechanizme vzniku aj zániku Kysliansko - hámorského jazera, s ktorým sa Žakýlske pleso nemohlo ani porovnávať čo do veľkosti a objemu, a o ktorom som písal okrajovo v inom blogu - v šlánku o Hodrušských kráteroch.
https://karstenivan.blogspot.com/2014/10/hodrusske-kratery.html
Toto rozsiahle jazero ale postupne zaniklo vplyvom činnosti človeka - zaplnili ho sedimenty zo stovky rokov pracujúcich stúp a mlynov na rudu. Svoju úlohu pri spečatení osudu Kysliansko-Hámorského jazera zohrali aj viaceré Hodrušské huty, ktoré svoje hutné trosky podľa vtedajšieho zvyku jednoducho kydali do najbližšieho potoka a voda ich odnášala nižšie po prúde.
V blogu o Mayer šachte som uviedol, že keď začali hĺbiť starú Mayer šachtu, tak sa museli najprv prekopať cez 10 - 15 metrov hrubú haldu hutníckej trosky z huty, ktorá stála v období renesancie a baroka povyše dnešného Dolnohodrušského (Schopfer) závodu. Neskôr si na plošine tejto zbúranej huty Gerambovská banská Únia postavila parnú centrálu, prerobenú začiatkom 20 storočia aj na elektráreň.
Prinajmenšom jedno ďalšie prírodné jazero bolo aj vo Vyhniach, o ktorom tiež raz napíšem a Andrej Kmeť tiež spomína ďalšie jazierko aj v povodí Sklenoteplického potoka pod Teplou, ktoré dnes už neexistuje.
Mám teda za to, keďže ľudia prichádzajúci za baníckou prácou do týchto vrchov o mechanizmoch vzniku prirodzených jazier nevedeli prakticky nič, že si vysvetľovali tieto prírodné jazerá ako inšpiráciu pre budovanie ďalších umelých vodných nádrží, ktoré dnes voláme tajchami.
![]() |
Skautský tábor na úplne vyplnenej záplave Tajchu. Skautská chata stojí rovno na hrádzi tajchu. Záber z 40tich rokov 20. storočia urobený Sergejom Protopopovom, z databázy Slovakiana |
Dnes je s pomerne presnými radarovými snímkami povrchových útvarov zeme - tzv. Lidarov, v niektorých prípadoch ľahko študovať aj vznik niektorých jazier v Hodrušskej Hornatine, či iných častiach Štiavnických vrchov
Veľa ľudí má problém čítať obyčajné kartografické mapy. Tento druh bude mať problém ešte väčší pri pohľade na lidarové mapy. Ja som však našťastie vycvičený na čítanie máp, a preto sa môžem pokúsiť "preložiť" čo vidím do bežnej reči aj mapovým analfabetom.
Po zverejnení lidarových snímok terénu z oblasti Štiavnických vrchov je pozorovateľom s cvičeným okom zrejmé, že tajch na Ciblíkovskej lúke bol založený na polohe väčšieho svahového pohybu - zosuvu.
Bol to zosuv pomerne veľký, aj keď vlastne na miestne pomery v porovnaní so zosuvom Zápolenka alebo zosuvom pri Brezovom vrchu je len takým stredným zosuvom.
Niekedy v praveku, v období pravdepodobne enormných daždivých obdobiach sa čiastočne rozložené (alterované) horniny nasýtili zrážkovými vodami natoľko, že vrstva zhruba 10 -15 metrovej hrúbky sa už vlastnou váhou na svahu nedokázala udržať, a po ílovitých šmykových plochách sa začala skĺzavať do doliny /kotliny Hőlle (Peklisko)
Ak príjmeme hypotézu, že sa dole svahom posunula vrstva hornín hrubá len 10 metrov (mohla to byť kľudne aj 20 - 30 metrov hrubá vrstva, presnú odpoveď by dal len geologický prieskum pomocou plytkých vrtov) tak sa tu pohlo najmenej 1 200 000 kubíkov hornín, čo je dva a pol milióna ton materiálu.
Obrázok uvedený vyššie zobrazuje schému malého zosuvu rozmerov zhruba 50 x 50 metrov. Ten , ktorý sa udial na mieste Ciblíkovskej lúky bol 10 krát väčší. Vytvorilo sa tam celkom slušné jazero.
Aby čitatelia mali pojem, aké rozmery malo zosuvné jazero na Ciblíkovskej lúke, prispôsobené koncom stredoveku dostavbou hrádze na zväčšenie jeho objemu v dobe jeho zániku, prezrite si nasledovný obrázok, kde som vyznačil jeho plochu na porovnanie s terajším zvyškom Horného Hodrušského tajchu.
|
|
Komentáre
Zverejnenie komentára