informácie o málo známych tajchoch na Strednom Slovensku

Svoje názory ku knihe Banskoštiavnická vodohospodárska sústava som vyjadril v inej blogovej rade tu: https://mojeanotacieknih.blogspot.com/2019/01/knihy-ktore-zaujali-banskostiavnicka.html V dnešnej dobe sa žiadna kniha nezaobíde bez odkazov a stránok ku nej vytvorených na sociálnych sietí. Pochopiteľne , aj autorský kolektív publikácie išiel takouto cestou, a tému živí ďalšími statusmi, odkazmi a poriadaním prehliadok vodohospodárskych sústav, čo vo všeobecnosti považujem za dobrú vec.  Nezaškodí ,keď sa do povedomia verejnosti bude dostávať súbor vedomostí prečo tajchy vznikli - že to nebolo preto, aby sa návštevníci Štiavnických vrchov mali kde kúpať a rekreovať sa, ale slúžili ako zásobníky obnoviteľnej energie. Viete kedy sa populárno náučná kniha stáva zastaralou? Paradoxne presne v tom momente, keď vyjde z tlačiarne.   Preto že kniha vydaním tlačenej papierovej formy v podstate "zamrzne v čase" ale poznatky v nej popísané  a novšie, sa posúvajú ďalej. Samozre

S článkom o tajšíku v doline Kajchýbel pri Bankách som úspešne prokrastinoval viac ako tri roky. Na tento zaniknutý tajšok ma upozornili Vyhnoranci z OZ Eisenbach pred asi 5 rokmi, po ich upozornení som ho dohľadal na niekoľkých mapách, a dnes som sa odhodlal pospájať poznatky a poznámky do súvislejšieho textu. V článkoch o málo známych tajchoch a tajšíkoch som už viackrát uviedol, že takmer každá dlhšia bočná dolina Hodruše a Vyhní ukrýva zaniknuté menšie tajchy a tajšíky, ktoré sú väčšinou staršie než veľké tajchy vybudované v hlavných dolinách. Tajšok v doline Hodruška https://karstenivan.blogspot.com/2015/01/menej-zname-tajchy-vyhnianskej-doliny-2.html Tajšok - zatopená šachta Ján Jozef https://karstenivan.blogspot.com/2016/03/tajsok-pri-jan-jozef-sachte-ii.html Tajšok na Teplom Potoku https://karstenivan.blogspot.com/2015/01/menej-zname-tajchy-vyhnianskej-doliny-1.html Dnes je vo Vyhnianskej doline známy hlavne tajch Rozgrund, s odvážnym sklonom sypanej hrádze. Jeho

V prvej časti príspevku sme si ozrejmili časovú súslednosť  budovania vodného systému jarku a tajšíkov obtáčajúci Trojický vrch s odbočkou cez vodnú štolňu k tajšíku pri  šachte Maximilián. Dúfam že som názorne vysvětlil,  prečo bol vybudovaný starý Klinger tajch, aj prečo ho neskôr z moci úradnej zrušili a nahradili dnešným väčším tajchom. Spomenuli sme, že systém bol vybudovaný pre šachtu Žigmund a šachtu Ondrej. Šachte Ondrej som sa v prvej časti venoval len okrajovo, ale aj toto vertikálne banské dielo spolu so šachtou Žigmund zohrávalo dlhú dobu kľúčovú úlohu pri razení hlavných odvodňovacích diel – Svätotrojičnej ,Hodrušskej a Voznickej dedičnej štôlne. Dnes sa šachta Ondrej väčšine ľudí a baníkov spája s Banským  Múzeom v Prírode – skanzenom. Pravda je však taká , že skanzen vznikol pri šachte Ondrej , nie naopak.  Táto šachta je súčasťou väčšej skupiny ťažobných  šácht na juh od mesta Štiavnica , v pásme žíl medzi Štiavnicou a Piargom, do ktorej patria šachty Maxi

Po technickej stránke systém jarkov – zberných aj náhonných obtáčajúcich Trojičný vrch, spolu s popisom trojice retenčných tajchov dostatočne vyčerpávajúco popísal pán doktor Daniel Kubínsky v svojom blogu Tajch nad Žigmund šachtou.  Celý článok sa dá prečítať tu: http://www.dkubinsky.sk/blog/rozne/bansky-vodohospodarsky-system-klinger-tajch-nad-zigmundsachtou-tajch-pri-maxsachte K obsahu článku nie je veľmi čo  diskutovať. Popisuje presne AKO bol systém vytvorený Ovšem , v uvedenom článku nie je napísané takmer nič o tom, na čo sa  vody zachytené a vedené jarkovým systémom a tajchami používali. Osvetlenie tejto problematiky si kladie za cieľ  tento príspevok , Že tajch Klinger v dnešnej podobe je pomerne mladý, a že mal staršieho predchodcu vyššie v doline, je ,ako dúfam, všeobecne známe a nebudeme túto históriu široko rozvádzať.  Pôvodný menší tajch Klinger pred rokom 1765 naprojektoval a postavil J.K.Hell .(1)   V roku 1829 hrádzu tohto malého tajšíku r