Menej známe tajchy Vyhnianskej doliny (4) Tajšok v Kajchýbli

S článkom o tajšíku v doline Kajchýbel pri Bankách som úspešne prokrastinoval viac ako tri roky. Na tento zaniknutý tajšok ma upozornili Vyhnoranci z OZ Eisenbach pred asi 5 rokmi, po ich upozornení som ho dohľadal na niekoľkých mapách, a dnes som sa odhodlal pospájať poznatky a poznámky do súvislejšieho textu.

V článkoch o málo známych tajchoch a tajšíkoch som už viackrát uviedol, že takmer každá dlhšia bočná dolina Hodruše a Vyhní ukrýva zaniknuté menšie tajchy a tajšíky, ktoré sú väčšinou staršie než veľké tajchy vybudované v hlavných dolinách.

Tajšok v doline Hodruška

https://karstenivan.blogspot.com/2015/01/menej-zname-tajchy-vyhnianskej-doliny-2.html

Tajšok - zatopená šachta Ján Jozef
https://karstenivan.blogspot.com/2016/03/tajsok-pri-jan-jozef-sachte-ii.html

Tajšok na Teplom Potoku
https://karstenivan.blogspot.com/2015/01/menej-zname-tajchy-vyhnianskej-doliny-1.html

Dnes je vo Vyhnianskej doline známy hlavne tajch Rozgrund, s odvážnym sklonom sypanej hrádze. Jeho predchodcov je však podstatne viac , aj keď všetky  - s výnimkou Bančianskeho tajchu - sú už bez vody, preto že prestali byť udržiavané. O tajšíku vo Vyhnianskej doline Hodruška a o veľmi starom tajšíku na Teplom Potoku som už písal v iných príspevkoch.

Na rad prišiel v týchto blogoch dnes aj Vyhnorancom už dávno známy tajšok v Kajchýbli.

V textoch pre web bajkomktajchom som síce uviedol, že prvá písomná zmienka o Bančianskom /Hofferštôlnianskom tajchu je z roku 1770, časom som sa ale dopracoval k presnejšiemu obdobiu vybudovania Hofferštôlnianskeho tajchu.
Terajší Bančiansky tajch je už vyobrazený na mape Heinzelyho z roku 1767, ale na mape Mathiasa Zipsera z roku  1747 ešte vyobrazený nie je.

To znamená, že Bančiansky tajch bol vybudovaný v rozpätí medzi rokmi 1747 a 1767, zrejme na posilnenie zdrojov vodných čerpacích strojov na šachtách Terézia, Leopold  a Karol v osade Schűttrisberg - dnešných Bankách, kým ich nepodfárala dedičná štôlňa Hoffer. Potom sa voda z Bančianskeho tajchu využívala výhradne na pohon stúp a mlynov

Výrez z mapy Mathiasa Zipsera z roku 1747 tajch na Bankách ešte chýba 

  Z pohľadu blogu o Kajchýbelskom tajchu je ale zaujímavejšie, že tento tajšok už na mape Mathiasa Zipsera je. Nájdete ho vľavo vedľa nápisu Gassen Schuttersberg (Ulica Banky)
Z mapy je jasné, že v dolinke Kajchýbel už v roku 1747 tajšok stál.
Mohlo by sa zdať, že Kajchýbelský tajšok stojí v bočnej doline osamelo, a nie je  napojený na vodný systém Vyhnianskej doliny inak, než potokom.
Zdanie však, ako vieme, často klame, a zavádza nás aj v tomto prípade.

Pozrime sa teraz na výrez Heinzelyho mapy z roku 1767 v rovnakej oblasti, ktorá je omnoho podrobnejšia než Zipserova.
 Okrem toho, že už zobrazuje aj Bančiansky /Hoffer tajch, zobrazuje znova aj tajšok v Kajchýbli ako funkčný a napustený.

Mathias Heinzely mapa banských polí  okolia Baniek 1767 výrez

Teraz sa pozrieme na modernú radarovú mapu terénu , ktorá zobrazuje terén bez lesného porastu.Satelitná mapa by nám neukázala nič iné, než horu, ktorá tajšok Kajchýbel utajuje

Pod číslom 12 je zobrazená "dvojplošina" v Kajchýbelskej dolinke  Vpravo od stredu je vrch Kajchýbel (Šlamiarka)  ktorý oddeľuje Kajchýbelskú dolinku od Baniek (vpravo dole). 

Prečo sa plocha tajchu v Kajchýbli zobrazuje ako dvojstupňová plošina , je zrejmé z fotografie tohto tajchu od Petra Jokla z OZ Eisenbach

Pohľad z pravej strany hrádze Kajchýbelského tajšíku smerom na bývalú hladinu (zátopu) tajchu. Prielom sypanej hrádze tajchu  je v ľavom strede fotografie. Foto Peter Jokl

Nevidíte to? Za stromami v popredí je plošina halda z blízkej štôlne umiestnenej v "chvoste" tajchu , ktorá bola vyvážaná priamo do zátopy tajchu. To znamená, že v čase razenia štôlne Ignác  už bol tajch vypustený alebo pretrhnutý. Halda dnes vypĺňa. takmer polovicu bývalej plochy Kajchýbelského tajchu.

Pohľad z "chvosta" tajchu Kajchýbel na jeho hrádzu. Vidno že bývalá hrádza je rovná, fotografia v strmom teréne trochu deformuje perspektívu, zdanlivo je hrádza prehnutá a tajšík sa zdá byť "krátky. V skutočnosti je však dlhší ako jeho hrádza. Foto Peter Jokl 

 Na druhej fotke vidno, že prietrž hrádze je v približnom strede hrádze , a že prietok potoka na jar je pomerne slušný.

Teraz niečo k parametrom Kajchýbelského tajšíku:
Dĺžka hrádze je 30 - 35 metrov, šírka koruny hrádze do 4 metrov, výška hrádze maximálne 6-7 metrov. Dĺžka zátopy nádrže  tajchu do 50 metrov. Plocha tajchu bola teda do 800 metrov štvorcových a zádrž vody mohla byť pôvodne pár tisíc kubických metrov. Dnes je zátopa tajšíku prakticky vyplnená naplavenými sedimentami a banskou haldou.
Kajchýbelsá dolinka je pomerne strmá, pozostáva z dvoch dielčích dolín ktoré sa pod tajšíkom zbiehajú do doliny nazývanej Vyhnorancami ako Pivná dolina. Každá z dvojice  dolín zlievajúcich sa do jednej má povodie približne 1 kilometer štvorcový, čo je celkom dostačujúca plocha na priebežné plnenie takéhoto tajšíku.

Už sme si povedali, že tajšík v Kajchýbli je spred roku 1747. Pokladám za pravdepodobné, že bol vybudovaný ešte koncom 17. alebo začiatkom 18. storočia.
Otázky ktoré si musíme pri každom zaniknutom tajchu alebo tajšíku položiť, sú tieto:

• Prečo bol vybudovaný tam, kde stojí? 
• Na čo slúžil?

Pozrite si ešte raz radarovú snímku terénu. Logika staviteľov hrádzí hovorí, že keby hrádzu tajchu postavili o 100 metrov nižšie poniže sútoku potôčikov, mali by stavitelia k dispozícii oba potôčiky a teda tajšok mohol byť dvakrát až trikrát väčší. Ak by ho stavali len na napájanie hlavného jarku pre stupy a mlyny ktoré v týchto miestach stáli po ľavej strane Vyhnianskej doliny, a ich reťaz sa tiahla až po osadu Vindišlajtňu, mohli ho postaviť nižšie.  

Domnievam sa, že dôvody, prečo Kajchýbelský tajšok postavili len na jednom z prítokov  Pivnej doliny sú dva: 

Geologický dôvod: Informovaní čitatelia zaoberajúci sa históriou tajchov vedia, že od počiatku stavby hrádzí u nás v stredoslovenskej oblasti stavbe hrádze predchádzal "geologický" prieskum. V oblasti, kde chcel investor stavať hrádzu, nechali urobiť niekoľko sond - výkopov až na holú skalu dna doliny. Ak objavili tektonické poruchy alebo staršie banské diela, či nevhodné podložie, hrádzu nestavali a hľadali iné miesto.
Geologický dôvod v prípade Kajchýbelského tajšíku môže byť ten, že len niekoľko desiatok metrov pod terajšou pretrhnutou hrádzou je v masíve horniny žila (sil) granodioritu. Ten je oveľa náchylnejší na zvetrávanie, a mohol spôsobiť problémy hrádze. 

Druhý dôvod prečo bol tajšok postavený len na jednom z dvoch prítokov, je dôvod Výškový.
 Pozrite sa na radarovú snímku terénu. Vidíte to tam? 

Že nevidíte, a čo teda máte vidieť?
? Pomôžem vám teda vyfarbením obrázku (nižšie). Kajchýbelský tajšok má vo svojom vodnom systéme dvojicu náhonných jarkov. Horný náhonný jarok ide spod dnového výpustu niekdajšieho tajšíku v dĺžke 600 metrov okolo vrchu Kajchýbel /Šľamiarka . Dolný náhonný jarok ide po tej istej trase, ale začína  od sútoku oboch potôčikov Pivnej doliny paralelne o nejakých 10 metrov nižšie rovnakým smerom.

Tu je vyfarbená verzia.
Fialové sú prírodné toky, Tmavomodré sú náhonné jarky, bledomodrá je plocha bývalého tajchu Kajchýbel. Šípkami sú vyznačené smery tokov vody.
Hrádza Kajchýbelského tajšíku je v 595 metrov nad morom.

Jedným náhonným jarkom (horným ) bolo možné zásobovať  mlecie zariadenia od tajšíku Kajchýbel povedzme v čase sucha (v lete), druhým náhonným jarkom (spodným) bolo možné zásobovať rovnaké zariadenia od miesta sútoku potôčikov, to znamená v časoch a ročných obdobiach,  keď bolo vody dosť

Účelom stavby Kajchýbelského tajšíku bolo teda získať súkromné vodné spády v hlavnej vyhnianskej doline nejakých 400 metrov po dne doliny vyššie proti prúdu Vyhnianskeho potoka, než je miesto  prirodzeného ústia Pivárskej Doliny.
Bol to strategický investičný zámer majiteľov mlecích zariadení, preto že za vodné spády Vyhnianskeho potoka bolo nutné platiť investorom Rozgrundského tajchu, za vodný spád vytekajúci z dedičnej Hoffer štôlne  sa muselo platiť ťažiarstvu Hoffer. Takto to predpisovalo vodné právo, zaužívané tisicku rokov Ak ste si vybudovali vlastné vodné spády, nemuseli ste platiť nikomu, čo zlepšovalo vašu ekonomiku prevádzky.

T prichádzame k rozlúšteniu nezodpovedanej otázky kto postavil tajšok  a náhonné jarky v Kajchýbli.  Logickým uvažovaním museli byť investormi vodohospodárskeho systému vlastníci mlynov a stúp.
Heinzelyho mapa uvádza aj vlastníkov mlynov ktorí mohli mať úžitok z prevedenia a zadržania vody od systému z Kajchýbla.

Vodu  od vyústenia Pivnej dolinky až po dosah Náhonných jarkov spotrebúvali v roku 1767 dva obilné mlyny mesta Banskej Štiavnice a jedna rudná stupa Novej štôlne, pre mňa neznámeho vlastníka.

Na to, že  kedy presne bol systém v Kajchýbli - Pivnej doline vybudovaný, neviem odpovedať. Ako som napísal vyššie - odhadujem  koniec 17. storočia až začiatok 18 storočia, ale pripúšťam, že môže byť aj starší.
Čerešnička na záver nášho rozprávania. Niektoré z obilných mlynov a stupy spomenutých v tomto rozprávaní stoja dodnes, aj keď už nemelú rudy ani múku. Dnes sú tieto stupy prebudované na rekreačné chalupy.
Tu je dôkaz - súčasná mapa :

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Text blogu je autorským dielom K.Ivana, bez súhlasu autora ho nemožno publikovať v tlačových alebo internetových médiách, ani kopírovať a vydávať za svoje dielo bez uvedenia autora a zdroja.

K.Ivan, OZ Kerling 2017 -máj 2020

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Podklady a zdroje informácii: 

Mapa Matthias Heinzely 1767 uložená pravdepodobne v Štátnom archíve Banska Štiavnica, číslo HKG neviem

Mapa štiavnických vrchov Mathias Zipser 1747 z internetu Hungaricana https://maps.hungaricana.hu/en/HTITerkeptar/24561/ 

Radarové mapy ZBGIS