Málo známe tajchy Vyhnianskej doliny (3) : Tajšok Ján Jozef šachty revidovaný

Tajšok pri šachte Ján-Jozef som si bol obzrieť a „krokometrickou“ metódou pomerať pred pár rokmi, v lete.

Keď to tam bolo všetko zarastené, a pre listy nebol riadny prehľad okolia. Potom som o tejto vodnej nádrži napísal blog. 

Dnes s odstupom času musím priznať , že pre stromy som celkom dobre nevnímal les, a výsledkom je tento blog, ktorý je revíziou predtým napísaného.

panoramatická skladaná snímka tajšíka Ján-Jozef šachty. Foto K.Ivan

Blog má oproti tlačenej knihe jednu veľkú výhodu – možno ho opravovať a dopĺňať do neho zmeny, ktoré sa objavia pri ďalšom stupni poznania. Tu na blogu nie je to, čo je napísané, nemennou pravdou, a ja sa nijako nehanbím, keď musím to, čo možno čitateľ vníma ako PRAVDU upraviť a uviesť na správnu mieru.

Mohol by som starší blog na túto tému zmazať, alebo opraviť, a vy, milí čitatelia, by ste si pravdepodobne nič nevšimli, len by ste asi v pozadí mysle mali tušenie, že naposledy ste to čítali nejako inak.  Nepovažujem však za hanbu priznanie, že som sa mýlil, a preto si kľudne môžete prečítať bez úprav aj moje staršie, nie celkom správne pojednanie na túto tému.

Situácia rozmiestnenia tajchov a tajšíkov okolo hlavného hrebeňa. Do Open Source map dokreslil K.Ivan

Teraz, keď ešte listy nerastú, som znova pobehal okolo tajšíku, pokukal, pochodil, a do oka dostal celkový obraz terénu v okolí.

Motiváciou poriadneho preskúmania bola zvedavosť, preto že už pred  nejakou dobou do mňa zasial pochybnosti pri diskusiách Ing. Milan Durbák.  

Tiež sa zaoberal touto vodnou nádržkou, po väčšinu roka skrytou pred očami turistov a návštevníkov v močaristom jelšovom lese, ktorý bol kedysi  Mestskou Lúkou mesta Banskej Štiavnice.

 Ing. Durbák  je toho názoru, že tento rezervoár je zatopenou šachtou samotnou. 

A to by menilo situáciu.

Položil mi totiž znepokojujúcu otázku: „A kde teda šachta Ján-Jozef vlastne leží?“  

Táto otázka mi rozhodila koncepciu, keďže som jemu, ani sám sebe nedokázal zodpovedať, kde vlastné teleso šachty je.

Tak som sa  opäť vypravil na miesto, a zistil som, že M. Durbák má pravdu.

 Keďže šachtu som nenašiel, existuje len jedno možné vysvetlenie.

 Šachtou je samotný tajšok.

Panoráma tajšíka . Prítok vody je zľava, v pozadí presvitá nezalesnená časť mestskej lúky. Vpravo je halda. Foto K.ivan

 Lenže zostali otázky  načo,  a ako takú šachtu zatopiť, aby som si zároveň neurobil v podzemí škody? 

Porozmýšľal som, ako by som, ako majiteľ šachty – teda člen Gerambovskej rodiny – dokázal dať  šachtu upchať tak, aby sa v nej udržala voda, a ako by som to spravil. 

 Ono to totiž vôbec nie je také jednoduché, ako by sa laikovi mohlo zdať. 

Nestačí šachtu zahádzať jalovinou. Keďže na jej dne je prekop dedičnej štôlne, vody by z šachty, aj cez 140 metrovú vrstvu jaloviny vytiekli preč.

   

140 metrov hlboká šachta Ján Jozef bola vystrieľaná pušným prachom , a to znamená, že z dlhodobého hľadiska nie je veľmi stabilná bez výstuže.  

Má sklony k samovoľnému zavaľovaniu. 

Vystužená bola pravdepodobne vymurovaním lomovým kameňom a dubovými vencami.

 Takúto kombinovanú výstuž treba neustále udržiavať.

Šachta Ján -Jozef nesplnila tie očakávania, ktoré do nej GBÚ vkladala pri jej hĺbení. To sa v baníctve stáva. 

 Mala samozrejme slúžiť predovšetkým ako vetracia jama západného prekopu dedičnej Michal štôlne. Prekop mal poprerážať v nepreskúmanej hĺbke žily  medzi Terézia žilou až po Amália žilu. Tie baníci  hnaním chodby prerazili, ale očakávané zrudnené úseky nenafárali, boli tam len slabé rudy alebo žiadne rudy.

Výrez z mapy 1:5000 . Ján Jozef # je v červenom krúžku. K nej ide línia prekopu Michal dedičnej štôlne. Hneď vľavo je línia o 300 metrov hlbšie uloženého prekopu 12. obzoru od Novej Šachty

Na mape vidíme, že po prerazených žilných štruktúrach zahnali len krátke sledné chodby. 

O sto rokov neskôr sa o to isté hĺbkové preskúmanie pokúsili na 12.om obzore Rudné bane Štiavnica. Tiež vyrazili o nejakých 300 hĺbkových metrov hlbšie krížny prekop prakticky rovnobežne s Michal prekopom.  

Ani tu sa nádeje na objavenie významnejšieho zrudnenia na Roxnerke, Amálke či Ochsenkopfke nepotvrdili. 

 Keď GBÚ dospela k rozhodnutiu nepokračovať v prieskume Ochsenkopf žily, Amália a Roxner žily, odsúdili tým na zánik aj  šachtu samotnú.

 Drevený konský gápeľ aj so šachtovnou budovou rozobrali a premiestnili niekde inde.

Výrez Tirschnerovej mapy 1896 s polohou povrchového zariadenia šachty Ján Jozef. Je vyfarbené červenou farbou, čo znamená, že v tom čase ešte bola činná

Zostávalo vyriešiť, čo s vodou z mestskej lúky stekajúcej k šachte.

Nesmela stekať dole šachtou nekontrolovane, preto že cez Michal dedičný prekop mohla prípadnými prietržami ohrozovať Michal šachtu a jej vtedy ešte živé baníctvo.

Jediný spôsob, ako sa dá ovládať voda v zavaľujúcej sa šachte, je vybudovať na Michal dedičnej štôlni poriadnu masívnu betónovú hrádzu s potrubím a ventilom. 

Ako bonus takéhoto riešenia získame významný zdroj tlakovej vody, v závislosti od  vzdialenosti umiestnenia takejto hrádze aj s pomerne značným objemom zadržanej vody.   Cement už bol v tej dobe známym materiálom a tak už bolo ako  tlakovú hrádzu vybudovať.

Schéma technického riešenia ako upchať šachtu hrádzou na Michal dedičnej štôlni. Kresba K.Ivan

Pravdu povediac, nikdy som v Michal dedičnej štôlni, v  prekope severozápadne od Michal # nebol. Neviem, či mi niekto vie prítomnosť hrádze potvrdiť.

 Som však presvedčený že tam niekde hrádza bude, preto že to je jediné relatívne jednoduché technické riešenie umožňujúce vysvetliť fakt , že sa v závale ústia Ján –Jozef šachty na povrchu drží celoročne voda.

Pri opustení Ján-Jozef šachty a vybudovaní hrádze v podzemí musela urobiť Gerambovská banská únia určité technické opatrenia na nasmerovanie vody do opustenej šachty. 

Pokiaľ bola šachta činná, bolo potrebné vodu držať od šachty ďalej. 

Je nebezpečné, keď má povrchová voda trebárs pri  prietrži mračien možnosť vovaliť sa do šachty. Ak si ale plánujeme urobiť z opustenej šachty vodný rezervoár, musím zabezpečiť jeho samočinné napájanie, a jej odkaľovanie. 

Naplavené lístie, hlina či ihličie by mohlo kontinuitu prúdenia vody do podzemia narušiť dočasnými bahennými tesneniami.  

A tak GBÚ opatrenia zrejme urobila, aby mohla vody kontrolovať a prípadne využívať na svoje potreby.

Odkaľovacia jama zachytávajúca mechanické  nečistoty pred vtokom do samotného tajšíka. Tajšík je mimo záber , na pravej strane. Pohĺad z krížnej hrádzky smerujúcej vody k telesu šachty. Foto K.Ivan 

Predovšetkým je tu dodnes zachovaná krížna zádržná hrádzka smerom od šachty k dnešnej štátnej ceste Červená studňa -Vyhne . Hrádzka  kríži cestu toku vody plochým dnom zalesnenej mestskej lúky a odráža ju k šachte. Zdá sa, že súčasťou plánu je aj odkaľovacia jama pred vtokom vody do „kráteru“ ústia šachty.

Súčasná povrchová situácia terénu s haldami okolo Ján -Jozef šachty a zátopou jej ústia. Náčrt K.Ivan

 Zaujímavé je, že rezervoár na vyústení šachty nemá  vybudované žiadne technické riešenie  odtoku. Žiadny prepad, žiadne výpustné zariadenie.  

Ale vlastne ani nemusí takéto zariadenia mať, väčšina zadržaného objemu vody je v šachte samotnej   , šachta je na odtokovo-hrádzovej časti  obkolesená hrubou a stredne vysokou líniou haldy. Halda je čiastočne priepustná, preto že je zložená len z banského kameňa, voľne sypaného. Tak má  táto hrádza fakticky  samoregulačný charakter. Ak hladina nad vyústením šachty stúpne, zväčší sa prietok vody cez haldu a voda si sama nájde cestu na dno doliny.

V marci 2016 voda po prefiltrovaní hrádzou odteká výverom dvomi stružkami asi 6 – 8 metrov pod úrovňou hladiny rezervoáru a steká do Teplého Potoka a potom do tajchu Rozgrund .

Zdá sa , že príroda si poradila aj s možnosťou eliminácie náhlych náporov vody do nádržky pri prietržiach mračian – niekdajšiu holú mestskú lúku pokrýva jelšový močaristý les, ktorý funguje ako špongia, a v prípade náhlych prudkých zrážok zadržiava nejaký čas vodu.

Takže uzavrime si tento revidovaný náhľad na vodnú nádržku pri Ján Jozef šachte nasledovne:  

• ·         Pravdu má každý, kto si doteraz myslel, že táto vodná nádržka je umelo zatopenou šachtou. V povedomí  niektorých ľudí sa udržali „povedačky“ že tento tajšok je „prepadnutou baňou“. V zásade majú reálny základ, aj keď to na prvý pohľad nevyzeralo tak byť.
• 
  
• ·         Vodná nádržka spĺňa požiadavky definície tajchu – umelého vodného diela na zadržiavanie vôd na ich využívanie na technologické účely. Že sa na tento účel využila stará šachta, to nie je podstatné.
• ·         Čisto technicky vzaté – jedná sa o absolútne a bezkonkurenčne najhlbšiu vodnú nádrž na vodu s hladinou na úrovni povrchu v Štiavnických Vrchoch – jej absolútna hĺbka je 140 m. V revíri máme väčšie množstvo zatopených šácht, ale žiadna z nich nemá voľnú hladinu na úrovni povrchového terénu.
• ·         Možno by bolo zaujímavé zmerať, akú skutočnú hĺbku má nádržka dnes – teleso šachty je síce s určitosťou na 99% zavalené, ale neviem aký hlboký môže byť lievik, ktorý po závale- zosunutí stien šachty zostal.
• ·         Podobné tlakové hrádze zadržiavajúce naakumulované vody v banských dielach poznáme na viacerých miestach – len na úrovni Voznickej Dedičnej Štôlne  viem o 2 takýchto tlakových hrádzach – na Kaiser žile a na Novej Anton žile. Podobná tlaková hrádza je aj na Anton žile pod Medeným  vrchom a bude ich zrejme viacero ďalších. Ja osobne som videl tieto tri.  

Mýlil som sa ja, pravdu mali iní, aj keď svoje názory publikovali obmedzene.

Ešte jedna skladaná panoráma tajšíka. Tu je prítok vody zprava. Foto K.Ivan

No, nedá sa svietiť,  ako som už niekoľkokrát napísal, nemám patent na rozum. 

Amen.

K.Ivan, 25.3.2016     

Text je výhradným autorským dielom. Možno ho citovať a používať pri ďalšom výskume. Nemožno ho kopírovať a vydávať za vlastné dielo. V tlačenej forme je možné publikovať tento článok výhradne po predchádzajúcom súhlase autora

Autorstvo fotografii a náčrtov je uvedené priamo v grafických dielach

Použité podklady: 

- Mapa štiavnického revíru 1:5000 , okolo roku 1990 archív autora.

-Mapa revíru Hodruša-Vyhne, M 1: 1250 Tirschner 1896, archív autora
-Mapy z Open Source Map, internet