Málo známe tajchy Hodrušskej doliny(4) Tajch Stier v Pivnej doline (Prachovni)

Menej známe tajchy Hodrušskej doliny:  Býčí alebo Stier Tajch v Pivnej doline

V predchádzajúcom článku sme pohovorili o zaniknutom tajchu v Hölle (Peklisku) blízko Horného Hodrušského tajchu.

Avšak  o máloktorom tajchu v celých Štiavnických vrchoch je tak málo informácii , ako o Býčom tajchu ( Stier /čítaj štír/ z nemčiny = Býk) v Pivnej doline.

 Písomné pramene z minulosti ho spomínajú len okrajovo, väčšinou je len uvedené 

(napríklad z 3.7.1882 pochádza zápisnica z terénnej pochôdzky predstaviteľov ťažiarstiev Gerambovskej banskej únie, Moder , Finsterort a Banského eráru) 

že tento tajch existoval.

 Autor zatiaľ nemá k dispozícii prameň , ktorý by umožnil upresniť, kedy a kým bol vybudovaný, môžeme však smelo tvrdiť, že sa tak stalo medzi 16 až 17. storočím.

 Nejedná sa totiž o malý bezvýznamný tajšík – parametre hrádze nasvedčujú, že Býčí tajch je možné  skôr zaradiť medzi stredne veľké vodné nádrže.

 O dôvode opustenia tajchu Stier sa špekulovalo už koncom 19 storočia, 

Zápis z roku 1882 hovorí, že tento tajch nenašli zaevidovaný ani v údelových mapách Banského kapitanátu v Banskej Štiavnici.
Hodrušania však vždy vedeli, kde je veľký  tajch ukrytý v hore. Miestne názvy sú Suchý tajch na Prachovni, Tajch na Prachovni

Vymenujme aspoň niekoľko možných dôvodov ponechania už postaveného tajchu svojmu osudu:

- nevhodné miesto založenia hrádze (na priepustných základoch - podloží),

- zle postavené teleso hrádze s nedostatočnou tesnosťou, ktorá sa prejaví až pri napustení

- havária tajchu pretrhnutím krátko po stavbe (tajch ešte nepriniesol žiadne peniaze)

- problém investora finančne pokryť náklady úprav, opráv alebo samotnej stavby tajchu

- nahradenie pôvodne zamýšľanej funkcie tajchu iným vyššie alebo nižšie položeným, väčším tajchom.

Uvedené hypotetické príčiny sa môžu ešte pekne navzájom kombinovať a komplikovať

Stavba tajchu stredných a väčších rozmerov nikdy nebola lacná záležitosť. Mohli sa do nej púšťať len banské podniky finančne silné a veľké.

Dovolím si vysloviť hypotézu, že financie a zamestnancov potrebných na budovanie veľkého vodného diela hrádze mala v tom období len jedna  banská spoločnosť: ktorá v tomto období podnikala v Hodruši a bola najmocnejšou v celom revíri:
Brennerská spoločnosť. Je možné, že po úspešnom postavení Brennerského tajchu nad Banskou Hodrušou si trúfla na väčší tajch.

V 16. storočí ovládla Brennerská spoločnosť  Handel Hodritsch a malé ťažiarstva dnešnej bane Všetkých svätých, a vlastnila okrem mnohého iného aj Bieberštôlnianske ťažiarstvo. Je možné, že táto teória bude potvrdená, alebo vyvrátená inými poznatkami.  

V novšej dobe už  vznikli pochybnosti, kde  vôbec vlastne Býčí tajch ležal. 

V zborníku prednášok z konferencie Banskoštiavnické tajchy z roku 2003 (Vydal Banský Výskumný Ústav) autor  prednášky za Býčí tajch označil bezvýznamné napájadlo dobytka pri Kohútovskom majeri.

Nie, toto nie je Býčí-Stier tajch. Toto je to napájadlo dobytka pri Kohútovskom majeri, o ktorom sa v zborníku prác o Hodruši píše , že Býčí tajch. Kapitálny omyl. Tento mikrotajšok má rozmery asi 6x6 metrov.Je pri Kohútovskej doline.
 Náš tajch je inde.

Mapy z konca 19. storočia jasne označujú lúku nad Pivnou dolinou, na ktorej sa kedysi rozkladal spomínaný tajch, ako Stier, štôlňa pod tajchom je pomenovaná „Stier teich táró“

Na mapách až na výnimky už nie je Stiertajch značený. Dá sa však identifikovať podĺa rovnomenných banských diel. Červenou je v mape z roku 1883 podčiarknutá štôlňa Stierteich a modrou čiarou nakreslená línia hrádze (približne)

. Napájadlo pri Kohútovskom majeri má teda s Býčím tajchom spoločné jedno – obe nádrže vybudovali ľudia, inak sa však samozrejme jedná o omyl. 

Najprv si povedzme niečo o tom, kde sa Býčí (Stier) tajch nachádza. 

Od námestia so súsoším Kalvárie v Banskej Hodruši pokračujeme po asfaltke smerom k Dolnému Hodrušskému tajchu. Po cca 300 m sa cesta stáča doľava k Hornému Hodrušskému závodu, na pravej strane vidíme ruiny Hodrušského pivovaru, ktorý dal meno vrchu nad ním (Pivovarský vrch, nem. Brauhübl). Odbočíme vpravo cez mostík ponad potok do ústia Pivovarskej doliny (starý názov Letschergrund z nem. Letscher = výčap piva)

 Pokračujeme lesnou cestou dnom doliny proti prúdu Pivovarského potoka asi 900 metrov. Tu sa lesná cesta rozdvojuje, my sa vydáme strmšou lesnou cestou doprava. Po cca 200  m sa lesná cesta stáča prudko vpravo, smeruje na juhozápad k Partlovskému a Ľuptákovskému majeru pod Pivovarským vrchom, my odbočíme v zákrute na lesnú cestu prichádzajúcu zľava.

 Po krátkom prudkom stúpaní závozom sa cesta takmer vyrovná, opäť sa  držíme ľavej lesnej cesty, ktorá nás dovedie k hrádzi Býčieho tajchu, kde sa po ľavej strane pomedzi stromy otvára lúka – dno tajchu. Hrádzu Býčieho tajchu lesná cesta míňa tiež vľavo. 

Pre majiteľov GPS staníc: 48 27´15,31" N  18 49´24" E (približne)



Polooha tajchu v Pivovarskej doline

Parametre Býčieho tajchu:

Koruna hrádze je vo výške cca 570 m.n.m., dĺžka hrádze 88 m, výška hrádze na vzdušnej strane max. 12 m, na návodnej strane to bolo cca 9 – 10 m, maximálna hĺbka tajchu mohla byť 8 – 9 m.

 Tajch zadržiaval vodu o objeme 10 000 – 14 000 m3).Rozloha tajchu bola 35 – 40 árov.

 Vyloženie návodného svahu hrádze kameňmi tak , ako je to známe pri ostatných tajchoch, zatiaľ nebolo pozorované, ale je možné že je skryté pod pôdnym pokryvom podobne, ako je tomu u Brennerskeho tajchu v Banskej Hodruši.

Terénny výskum PhDr. Daniela Kubínskeho ukázal, že konštrukcia hrádze mala už tesniace jadro z udusaného ílu, teda podobne ako iné veľké tajchy. 

Prívodné (zberné) alebo náhonné  jarky pri tomto tajchu nie sú zreteľné, slabý náznak vo forme rovienky po vrstevnici sa tiahne severovýchodným smerom popod  výbežok Širokej k dolinke Bärenleuten (Perlajtňa) a k druhej vetve prítoku Pivovarského potoka.

 Tajch bol zrejme napájaný najmä hlavnou vetvou Pivovarského potoka, ktorý však má nad Býčím tajchom pomerne veľké zberné územie popod masív Kamenného závozu, Popálenej Hory a Okrúhlej. Potok sa ťahá nad hrádzou ešte v dĺžke cca 1 km, prítok nevysychá ani v lete, čo by zrejme bohato stačilo na celoročné napájanie tajchu.


Napriek pôvodným úsudkom z roku 2009 v ŠÚBA B. Štiavnica existuje niekoľko máp , kde je vyznačený Stierteich , aj jeho zátopa. Modrá plocha vpravo dole je Dolný Hodrušský tajch.
 Mapa je v ŠÚBA registrovaná pod číslom 15602  fond HKG 

Samotná hrádza je dnes porastená stromami, v teréne je však jasne viditeľná , zvýrazňuje ju zárez  potoka v mieste kde sa hrádza pretrhla, resp. bola prekopaná,

Prielom v hrádzi Stier tajchu. Podľa postavy figuranta vidno, že je pomerne masívna a vysoká. Foto K.Ivan

Najhlbšia časť dna bývalého tajchu je dodnes močaristá, porastená jelšami, väčšiu časť bývalej plochy zaberá lúka.

Letná snímka návodnej strany Býčieho tajchu v smere od "chvosta" jazera smerom k hrádzi. Hrádza sa nachádza v poraste za veľkou jelšou. Foto Ladislav Jelínek

Stierteich je pomerne málo zanesený náplavmi, čo medziiným svedčí  aj o tom, že sa zrejme nepoužíval príliš dlho. V prvej polovici 18. storočia úlohu Býčieho tajchu nahradil opravený a zvýšený Horný Hodrušský tajch spolu s vtedy novovybudovaným Dolným Hodrušským tajchom .

    

Nie je celkom jasné, ktoré Hodrušské alebo Štiavnické banské ťažiarstvo  dalo  Stier tajch vybudovať, najpravdepodobnejšími stavebníkmi tohto vodného diela sú však veľké a ekonomicky silné  ťažiarstva, ktoré dobývali a spracovávali rudy v hlavnej doline poniže a povyše Pivnej doliny.

Ako sme uviedli, pravdepodobne je stavebníkom Brennerské ťažiarstvo . Vod tajchu sa dali regulovane vypúšťať smerom na dnešnú tzv. Centrálnu stupu Hornohodrušského banského závodu pod baňou Všetkých svätých . Z Pivovarského  potoka k stupám vedie v teréne odrážka náhonného jarku.

Hrádza Býčieho tajchu z juhovýchodnej strany . V popredí prielom hrádze. Foto K.Ivan

Detail prielomu hrádze. Foto K.Ivan

Koruna hrádze v  lesnom poraste. Foto K.Ivan

Rovnako , ako v prípade už spomínaného starého tajchu v Hölle ( Ciblíkovská lúka/Skautský tábor), ani Býčí tajch v Pivnej doline nestojí  celkom osamotene. 

V jeho bezprostrednej blízkosti, cca 100 m severne od hrádze , v nadmorskej výške cca 550 m.n.m. sa nachádza menší tajšík, s hrádzou síce pomerne dlhou ale malý objemom. Jedná sa o tajšok s vypuklou - oblúkovou hrádzou podobný tomu ako je horný tajšok v Kohútovskej doline. 

Parametre bezmenného tajšíku pod Býčím tajchom:  

Dĺžka hrádze: 43 m, šírka koruny  hrádze max.3 m, výška na vzdušnej strane hrádze 5 – 7metrov,

 Bezmenný tajšík s objemom cca 2 – 3 tisíc metrov kubických, a hĺbkou max 4 m sa dal napúšťať zo spodného výtoku Býčieho tajchu. 

Menší tajšok pod Býčím- Stier tajchom . Foto z letného obdobia , takže plochu tajšíku maskuje porast. Červenými linkami som vyznačil priebeh hrádze tohto tajšíku. Foto L.Jelínek

V súčasnosti je tajšík až po korunu hrádze vyplnený sedimentami, tvorí len akúsi okrúhlu rovnú plošinu s priemerom 40 m vpravo od cesty, ktorá nás viedla k jeho väčšiemu bratovi .

Starý spôsob budovania sústavy menších tajchov svedčí o značnom veku oboch nádrží z Pivnej doliny.

 Možno sa ešte v Hlavnom Banskom archíve v Banskej Štiavnici raz podarí nájsť dokument, ktorý osvetlí, kto a kedy presne  tajchy v Pivnej doline vybudoval. Dovolím si  však predsa len vysloviť hypotézu, že Stier tajch mohli  začať stavať ešte koncom 16. storočia, a dokončený mohol byť v 17. storočí. 

DODATKY 2018: 

Myslím že je potrebné uviesť ešte minimálne jeden dôvod prečo sa hrádza tajchu javí ako pretrhnutá: * Zámerné prekopanie hrádze z bezpečnostných dôvodov. 
Ak máte k dispozícii iné zdroje vody, alebo prišlo k poruche ovládania tajchu, ktorú nedokážete odstrániť, musíte tajch umiestnený nad obytnou zónou nejakým spôsobom vypustiť, aby pri prípadných prívaloch vody nedošlo k veľkým škodám nižšie v doline. Dá sa to urobiť postupným riadeným prekopaním hrádze. 

Druhý dodatok po 10 rokoch od napísania prvého článku je zásadný: 
Kapacita zadržanej vody, ktorú som uviedol je silne podhodnotená voči skutočnosti. Bol som priveľmi opatrný. 
V roku 2017 boli urobené terénne merania zátopy tajchu, a po znivelizovaní úrovní hladín počítačovými technológiami vyšlo.že Stier tajch  mohol pri naplnení na prevádzkovú hladinu vo výške 10 metrov, teda cca do výšky 2 m pod hranu koruny hrádze , zadržiavať až 80 tisíc kubíkov vody, čo ho posúva do kategórie stredne veľkých tajchov. 
Absolútne maximálny objem tajchu, pri ktorom by sa voda začínala prelievať cez korunu hrádze vysokej 12 metrov  bol až 102 tisíc kubických metrov!      

Text copyright Karsten Ivan 2008 - 2015. 

Text je autorským dielom K.Ivana, je možné použiť ho ako zdroj citácii, na ďalší výskum, nie je však možné vydávať ho za vlastné dielo. Prvý krát bolo zverejnené na internete na stránke www.mineraly.sk v roku 2009
Použité fotografie s označením autorov sú ich autorskými dielami s copyrightom.

Použitá literatúra a podklady: 

Ing. Eugen Kladivík CSc.: Využívanie vodných nádrží v banskoštiavnickom rudnom revíre na priemyselné účely v 1. Polovici 20 storočia Bevex – Banský Výskum Spravodaj 2-4 /2003 

Mapa A. Bielika 1876 , číslo 15602 Fond HKG, Štátny ústredný Banský Archív Banská Štiavnica

Vlastný výskum K.Ivana

Informácie od Doc. K.Weissa