Málo známe tajšíky Vyhnianskej doliny (1) Teplopotocký a Ján Jozef tajšok

Zaujímavými tajchami sú málo známe nádržky- tajšíky na Teplom potoku.

 Sú tesne za hranicou povodia Hodrušského potoka a patria do povodia Vyhnianskeho potoka. Vodu vyššieho tajšíku z tejto dvojice (Teplopotockým tajchom) bolo možné neskôr vybudovaným  Hornohodrušským  jarkom viesť aj do  Hodrušskej doliny a k Piargskym tajchom, alebo regulovať do Vyhnianskej doliny.

Aby nedochádzalo k opakovaným omylom a zamieňaniu tajchov , tu je mapa . Teplopotocký tajšok je dole od stredu mapky, tajšok Ján Jozef je trochu vyššie od stredu mapky, v strede hore je "chvost" Tajchu rozgrund

Teplopotocký tajšok sa nachádza  v  dolinke vpravo od štátnej cesty Hodruša – Banská Štiavnica hodný kus povyše krížiku,  kde cesta prvý krát od začiatku stúpania z dna Hodrušskej doliny zaklesne o pár metrov aby začala stúpať do finále pri Červenej studni.Tu cesta prekonáva Teplý potok.

Tento tajšík je len o niekoľko metrov nižšie položený ako Ottergrundský tajch na opačnej strane hrebeňa, jedná sa teda o druhý najvyšší tajšok Štiavnických vrchov. Červená studňa je až tretí najvyšší tajšok.

´Teplopotocký tajšík sa v dostupnej literatúre prvý krát spomína až v roku 1632 v súvislosti s úvahou o jeho oprave, je teda staršieho dáta a patrí medzi tajchy budované pred maximálnou konjunktúrou stavby nádrží v prvej polovičke 18 storočia.

Panoramatická snímka Teplopotockého tajšíku. V strede zátopy tajchu rastie vŕba rakyta. Hrádza je pretrhnutá za krmelcom na korune hrádze 

Nie je celkom jasné kto, ani kedy ho vybudoval, podľa polohy je však zrejmé , že Teplopotocký tajšík slúžil pre potreby niektorého z ťažiarov v hornej časti Vyhnianskej doliny – Vindišlajtne alebo bohatých baní v Bankách – Šittrisbergu/Hofferštôlni , kde sa dobývali drahokovové rudy. Vody z neho mohli byť  vedené  jarkom okolo vrchu Hojan a Cukmantel. Jarok však v teréne už nie je v teréne čitateľný.

 Význam definitívne Teplopotocký tajšok stratil  po vybudovaní  tajchu Rozgrund.

Parametre hrádze sú:

Nadmorská výška koruny hrádze (pri krmelci) 795 m.n.m 

Dĺžka hrádze cca 35 metrov,

výška hrádze maximálne 7 metrov. 

Objem tajchu je odhadovaný na 1000 – 2000 m³

Teplopotocký, tajšík je v súčasnosti bez vody, preto že v hrádzi v ľavej tretine v smere toku je hlboký zárez po pretrhnutí alebo prekopaní, už zrejme spred roku 1632. 
Jeho návodná časť je  zanesená náplavmi a zarastená  krovím, ale jeho hrádza je dodnes jasne viditeľná a zreteľná z Horného Hodrušského jarku, ktorý sa začína pod Teplopotockým tajchom.

Horný Hodrušský jarok vybudovaný v 18 storočí vlastne na tomto mieste zbieral pod Teplopotockým tajchom vody hornej časti Teplého potoku, a viedol ich ďalej do Hodrušských, Kohútovských,Kopanických a Piargskych tajchov, kam sa prepúšťali stavidielkami regulačních objektov podľa potreby a rozhodnutí banského eráru.

Za Teplopotocký tajšok sa často zamieňa nižší malý tajšok na Teplom potoku vybudovaný pod Mestskou lúkou (Štatvíze) pri šachte Ján Jozef.

Omyly v tomto smere vychádzajú často z toho, že  pri výskumoch histórie tajchov sa často za bernú mincu polohy tajchov berie neumelo rukou a od stola kreslená  takzvaná Mapa Tajchov štiavnických vrchov z štúdie Vodohospodárskeho podniku.

Bohužiaľ táto mapka obsahuje mnohé omyly aj vyslovené hlúposti a zavádza Často vychádza z domnienok a základných neznalostí miestnych reálii. Napríklad odkalisko Slovenskej banskej uvádza ako Sandrický tajch, alebo Voznický rybník zahŕňa medzi tajchy. Maľuje tajchy aj tam, kde nie sú a nikdy neboli.

Vráťme sa k tajšíku pri šachte Ján Jozef 

   

Tento tajšok je však podstatne mladší, vybudovaný bol pravdepodobne Gerambovskou Banskou Úniou niekedy v druhej polovici 19. storočia, v čase jej najväčšieho rozmachu.

Snímka tajšíku pri šachte Ján Jozef (Geramb) zo skorej jari. Foto Miro Trokšiar

Keďže na starých mapách je šachta Ján-Jozef (Geramb) kreslená s konským gápľom, funkciou tajšíku pri tejto šachte prevdepodobne nebolo zásobovanie hnacieho kolesa ťažného  stroja šachty Ján Jozef.

Na to, koniec koncov, vody zadržané týmto tajšíkom nestačili objemom ani výškovým spádom.

Vybudovanie tajšíku predpokladám podľa dostupných údajov na obdobie druhej polovice 19. storočia, pravdepodobným investorom bola zrejme Gerambovská Banská Únia, ktorá  v tom období vlastnila ťažiarstvo Michal šachty v Banskej Štiavnici, po tom, čo ho založila skúpením a zlúčením malých ťažiarstiev pod Glanzenbergom.

GBÚ dala tiež vyhĺbiť šachtu Ján Jozef (Geramb)  v Rozgrundskom údolí na zabezpečenie ovetrávania 1,8 km dlhého  severozápadného prieskumného prekopu od Michal šachty  zvaného Michal dedičná štolňa po tom, ako prerazila priečne všetky známe žilné struktury medzi žilami Špitaler až po šilu Ochsenkopf. Vyhĺbená bola v prvej polovici  19. Storočia kvôli doprave materiálu a vetraniu.

Keďže jediným široko využitelným energetickým zdrojom – okrem sily koní – bola v tom období voda, mala Michal štolňa na štiavnickej strane hrebeňa zásobníky vody v dvoch malých Michalštolnianskych tajchoch – Hornom a Dolnom. To pravdepodobne nestačilo. Sice už existovali parné stroje, ale pre chronický nedostatok palivového dreva sa ich prevádzka v štiavnických vrchoch neoplácala a predražovala. V roku 1864 bol na Michal šachte nainštalovaný vodostĺpcový ťažný a čerpací stroj.
   

 Letná snímka tajšíku pri Ján Jozef šachte na Teplom potoku. Foto Ladislav Jelínek

Pokladám za pravdepodobné, že pre posilnenie vodných zdrojov na hnanie vodných strojov v Michal šachte bola voda tajšíku pri šachte Ján Jozef pôvodne zvedená šachtovým potrubím o 140 metrov nižšie na úroveň severozápadného prekopu od Michal dedičnej štolne. V roku 1864 namontovala GBÚ v Michal šachte svoj kombinovaný ťažno-čerpací vodostĺpcový stroj Kachelmann. 

Na Michalštôlni a šachte v tom období prebiehala intenzívna ťažba olovených rúd, pre ktoré si pred rokom 1848 GBÚ postavila dokonca vlastnú olovenú hutu v Banskej Belej na mieste zvanom  Bediš alebo Olovená továreň.Táto olovená huta však zanikla po 50tich rokoch prevádzky .

GBÚ skrachovala až vroku 1906

Účelom tohoto tajšíku bolo pravdepodobne akumulovanie vody pre stroje Michal šachty. Na tom nič nemenila ani prítomnosť staršieho veľkého tajchu Rozgrund v neveľkej vzdialenosti . GBÚ si určite zabezpečila s kutacími poľami aj vodoprávne nároky na Teplý potok. Koniec koncov Rozgrund mal svoje prívodné jarky aj od Peknej Lipky 

Tajšík bol pravdepodobne udržiavaný až do začiatku 20 storočia a preto sa zachoval do dnešnej doby, aj keď pre väčšinu dnešných „tajchológov“ je prakticky neznámy.  

Kedysi  síce doslova „svietil“ na holej Mestskej lúke, ale tá bola po 2. Svetovej vojne z väčšej časti umelo zalesnená a tak sa tento pekný tajšok doslova stratil z očí verejnosti.

Letecká snímka z roku 1949 v lete, kedy bolo katastrofálne sucho. 
Všetky tajchy boli vyschnuté. 
Tajch pri šachte Ján Jozef je hore, vtedy ešte voľne viditeľný na holej mestskej lúke

Parametre tajšíku pri šachte Ján Jozef (približné, odkrokované):

 Dĺžka sypanej  hrádze: cca 35 metrov,

Výška hrádze od terénu 4-6 metrov,

Nadmorská výška koruny hrádze cca 740 metrov nad morom.

Objem tajšíku je odhadnutý na cca. 2000 – 3000 m³

      

Použité podklady a pramene:

Mathias Bel : Notitia Hungariae Novae.... vyd. 1717 vo Viedni..

Marko Lipold: Der bergbau von Schemnitz in Ungarn, Jahrbuch der k.u k. Geologischen Reich-Anstalt17 Band 1867  

Poznámky z prednášok seminárov konaných v Hodruši, vydané in Spravodaj Bevex 3-5/97a 2-3/2000

Prehľadná banská mapa Štiavnického revíru 1:5000, Rudné bane

Text Október 2009 –December 2014, copyright Karsten Ivan,

Použité autorské fotografie K.Ivana,  L.Jelínka, M. Trokšiara s láskavým súhlasom autorov, snímka z leteckého snímkovania Slovenska z roku 1949 dnes s autorskými právami Geodis Slovakia.

Mapový podklad Open Source map